chcem aj nechcem s tým skončiť...

ahojte, ani neviem, ako mám začať, a či má vôbec zmysel písať všetko odznova. prešla som si rokmi anorexie, bulímie a momentálne sa nachádzam v štádiu riadneho mixu. sú dni keď jem veľmi málo (len svoje bezpečné potraviny, šaláty, jogurty, ovocie), a sú dni, keď si poviem, že veď si predsa "zaslúžim" a jem normálne, alebo sa až prejedám. keď idem von, myslím na to, kde sa zastavím kúpiť si nejakú maškrtu, keď som doma, premýšľam stále, čo by som si dala. neviem sa jednoducho baviť bez jedla. každý oddych musí byť pre mňa spojedný so sladkosťou, zmrzlinou, alebo kľudne aj niečim zdravým, napr. vanilkovým acidkom ktoré tak milujem, ale jednoducho musím stále myslieť na jedlo. potom to však preženiem s tým "dovoliť si niečo dobré" a zjem pol plechu koláča pred spaním ako včera... zázrak, že včera som prvý raz nešla po takom niečom grcať, nechcelo sa mi, už mi bolo zle. veľmi chcem byť zdravá, ale na druhej strane chcem mať jedlo po ktorom tak túžim. dovoliť si jesť aj X krát denne blbosti a pritom nevracať. nevie, čo chcem. ja jednoducho neviem žiť stabilný život. raz tak raz tak. mimochodom meriam 180 cm a vážim 57 kg... pri mojej bežnej váhe som mávala cca 65 ale to si už teraz neviem predstaviť, lebo aj v tejto váhe čo mám teraz sa cítim ako prasa, ale to je aj tým, že mám stále plný žalúdok... po vracaní je mi väčšinou lepšie... ľudia, ženy, koľko sladkého je už veľa? kedy budem konečne žiť normálny život? napr. dnes som ráno nestihla raňajkovať, na obed som mala cukinovú polievku a rezance s tvarohom na slano, teraz pijem kávu, s banánom a jogurtom vanilkovým... to je akože olovrant ale ja by som stále jedla... čo ak mi chýba nejaký vitamín? ja jednoducho necítim pocit plnosti, som stále hladná... pomôžte mi