Dá sa viesť plnohodnotný život bez priateľa?

Príspevok v téme: Dá sa viesť plnohodnotný život bez priateľa?
slnecnica20

Mám 20 rokov a v živote som nemala priateľa. Študujem na univerzite, som samostatná a viem čo chcem, v podstate sa mi darí vo všetkom až na túto oblasť. Pomaly z toho začínam byť aj zúfalá, chlapi s ktorými som pár krát bola vonku boli príšerní a tí čo sa mi páačia o mňa nemajú záujem. Pomaly začínam byť frustrovaná keďže mi ani len výhliadka založenia si rodiny mi nehrozí. Žijem sama v podstate už od 16-tich a žúrovanie po nociach a hľadanie si priateľa ma už smrteľne omrzelo.

V podstate už strácam o všetko záujem. Dá sa vôbec viesť plnohodnotný život bez partnera?

jazz

Ja mam 25, a som na tom podobne. ked som koncila skolu a riesila som, co so zivotom, myslela som si, ze sa to casom utrasie a ukaze sa... nic sa neukazalo. zivot bol rovnako neporieseny a rovnako nedaval zmysel. a z toho mi bolo dost nanic. ale vies co? zivot je plnohodnotny, aj ked v nom nemas ani zdaleka vsetko, co chces a po com tuzis. ide o to, dat zmysel tomu, co mas. najst zmysel a vyzitie v tom, co robis, v tom, ako ta dany stav ovplyvnuje a transformuje. nepoddavat sa, nachadzat radost a hodnotu v malickych okamihoch. zaoberat sa tym, co mas a nenariekat nad tym, co nemas. ked si aj v zivote najdes partnera, bude vsetko super - ale len chvilku - na par rokov. ked zalubenost vyprcha, v idealnom pripade ti zostane clovek - spriaznena dusa, ktora ti bude oporou, ale bude ta chvilami privadzat do nepricetnosti -nehovorim, ze je to malo - naopak, ale zase zivotu budu davat ,,stavu,, hlavne tie vzacne malickosti a nie to, ze niekoho mas... takze tes sa zo svojho momentalneho stavu, ze mas cas na seba, slobodu a moznosti... zivot sa da zit plnohodnotne - s takymi kartami, ake prave mas ;)

jajka001_

:)) inak, sa mi páči to tvoje vyjadrenie, slnecnica, ze " mi ani len výhliadka založenia si rodiny mi nehrozí. Žijem sama v podstate už od 16-tich" - pises akoby si mala 40. to sa citis taka stara?

uhlie

Zavisi, co povazujes za plnohodnotny zivot. Ak povazujes za hodnotu mat priatela, tak bez neho nemozes zit plnohodnotny zivot. Chces sa asi opytat, ci je hodnota mat priatela? Na to ti odpisem, aby sme nestracali cas, ze mat dobreho priatela je velka hodnota a mat zleho priatela je este mensia hodnota, ako nemat ziadneho, co je nulova hodnota. Este nieco by si chcela vediet?

jajka001_

lost - ja by som povedala ze som stala taka ista ako v 19, vtedy som sa venovala sebe, mala som na to priestor, byt sama sebou a spoznavat sa, potom prisla praca a uz to moje ja islo trochu do uzadia - povedala by som ze v tom veku 18-24 (niekto skor, niekto neskor) ludia dospievaju, a to dospenie :) to je ten bod kedy sa stanes hotovym clovekom, akym ostanes, aj ked zivot ta samozrejme este poohyba.

Kubes

lost: to čo ti povedal kamoš bolo v Spidermanovi :) presne si to odtiaľ pamätám, ale je na tom niečo pravdy .. v tom zmysle, že správanie ľudí sa mení, ked sa pohybujú v inom sociálnom prostredí ako je napríklad stredná škola, vysoká škola atd. ... a väčšinou potom už človek ostáva s tými istými ľudmi, alebo sa jeho správanie môže ešte zmeniť v pracovnom kolektíve .. záleží aj od osobnosti človeka, ak je silná dokáže tá osoba meniť ľudí, ak je slabšia prispôsobuje sa prostrediu .. snád som to rozumne sformuloval :)

zazula25

nemas sa coho bat, aj ja som svojho prveho priatela stratl az v 20-tke prave na VS, takze mas este cas...navyse skus sa viac venovat veciam, ktore ta bavia, byt nedzi ludmi, plnohodnotny zivot sa neviaze na to, ci si zadana alebo single.

lost

Mne jeden kamos povedal ze kto si v obdobi od 18 do 24, to budes na cely zivot..
Ktovie, mozno mal aj pravdu.
(i ked tomu velmi nechapem)

slnecnica20

liencik:

dakujem za komentar, konecne nieco co bolo kk veci. Aj som si myslela ze to funguje tak ako pises, mas pravdu, nic co robim mi nedava zmysel.

Popravde dufala som, ze sa tieto veci daju nejako obist, ale tak podla toho co pises asi nie :)

No nic to, hadam to nejako predycham...

slnecnica20

Veľmi pochybujem že nejakí, čo by aspoň spolovice stáli za to budú, a to čo ma na celom hnevá najviac je, že to neviem nijako ovplyvniť.

20 rokov je vek, keď by sa to mohlo nejakým smerom pohnúť a predsa to stagnuje.

Preto som chcela od niekoho nejaký koštruktívny názor, ako aspoň provizórne zaplniť prázdne miesto v živote.