Panicka porucha - PP

ahoj, ja mam panicku poruchu uz asi cca 10 rokov. Bolo to hrozne, ani z domu som nemohla vyjst..ale lekarka mi nasadila super liek-Neurol -velmi pomohol. Odporucam! Uz som istejsia, liek zabera. Beriem nizke davky, ale kazdy den a aj zabudnem na panicku poruchu:)

CAUKY,mam 36 rokou.A moja rada bude takato zniet.PP mam uz 5 rokou.Nazivasa sa to JEZIBABA v tele.PEKNE co.Som uz s tym zmireni a viem ako na tuto bosorku.No to ta rada,uzivam 2 krat dene FRONTIN 1,0MG a citim sa ok.Viem ale ze su to navikove lieky.Tak ze som nahrany, ale co uz hlavna vec ze konecne fungujem.DRZIM VAM PALCE...PA

Vsetky tieto som prezila aj ja.
v 1998 , po par mesiacoch rodinnej tragedie, som prvy raz na ceste do skolky "dostala infarkt" ledva som sa tam doplazila a po prichode som zistila,ze zijem a je mi celkom dobre. potom sa to opakovalo, chodila som po vysetreniach, pomahala som si Lexaurinom,ale to malo ucinok len Po. Nebrala som ho pravidelne. Vyvrcholi to tak,ze som sa v noci kazdu chvilu v smrtelnom strachu budela a myslela si,ze umieram. Takto som prezila dva roky, Bola som doma s malymi detmi,ale predsa som musela chodit aj von a aj autobusom s dcerkou. To mi robilo neuveritelne problemy. Po dvoch rokoch neznesitelneho utrpenia som si precitala brozurku o panickej poruche a hned som vedela,ze to je moja diagnoza. Nasledovala navsteva psychiatrickej ambulancie, lieky- antidepresiva, anxiolitika- Zoloft a Lexaurin.Takto som prezila 12 rokov. Potom dostal manzel mozgovu prihodu, ktoru prezil celkom dobre, ale ja som zase skoncila na psychiatrii,antdepresiva mi boli zmenene,ale zase len SSRI -Elicea pribudol Rivotril a Lexaurin ostal,,,,,davky sa mi zdvojnasobili. Po par mesiacoch som presla znovu lenna jednu tabl Elicei denne a aj ostatne som znizila...O dva roky som si zmyslela,ze vsetky tabletky vysadim,pretoze mi bolo fajn. Postupovala som postupne trvalo to asi pol roka,kym som prestala brat vsetky tieto lieky. Jeden mesiam mi bolo dobre,tesila som sa,ako som to zvladla, ale nasledujuce mesiace boli pre mna peklo,pretoze som dostala depresie-stredne tazke, musela som zvladat domacnost, za pracou som musela odchadzat pravidelne na niekolko tyzdnou a zvladat to. Takze som znovu na antidepresivach, Elicea,Rivotril, Lexaurin a horsie je,ze mam zase depresie. CHela by som vysadit aspon Eliceu,kedze mi je tak ,ci tak na nic. Ozaj,,panicke ataky ma presli,ajked obcas ma nejaky prepadne. Takze sa pokusim o vysadenie,ale budem postupovat s redukovanim asi rok,,,,Kdesi som citala,ze vysadzovanie moze trcvat aj tak dlho,kym si telo nezacne produkovat dostatocne mnozstvo serotoninu.

Dobrý deň, prečítajte si môj blog venovaný panickej poruche.

www.simplesite.com

alicajancova.blog.sme.sk pozrite stránku :)

Pozdavujem. Chcel by som sa u Vas informovať ohľadom stavov, ktoré zažívam. Mám 33 rokov a poslednych 9 rokov som sa liecil na panicku poruchu. Prerusovane som bral antidepresiva asi 6 rokov. Stav sa mi vzdy zhorsil pri kritickych situaciach ako boli rozchody s priatelkami. Bola mi diagnostikovana aj tetania. Od zaciatku roka 2016 som dobral posledne antidepresivaa vsetko vyzeralo, ze bude fajn. Niekedy v zime sa mi v ociach zacalo objavovat mnozstvo poletujucich musiek, ocna to diagnostikovala ako zakal sklovca. V praci som zazival neuveritelne stresy. Vztah, ktory som mal som umelo udrziaval uz dva roky a zili sme spolu viac menej zo zvyku. Do toho prislo zaciatkom leta zranenie nohy, ktore ma na par tyzdnov odstavilo od vetkych sportových cinnosti, z coho som bol enormne frustrovany. Ked som v polke augusta myslel ze uz bude vsetko ok, diagnostikovali mi boreliozu, na zaklade flaku nan koži a následných krvných vyšetrení. Do toho sa mi definitivne rozpadol vztah, v praci som dal vypoved, nakoľko ma nebavila. Objavili sa aj dalsie komplikácie súvisiace so zlym zdravotnym stavom člena rodiny. Este v lete pocas liecby nohy som dostal dva zachvaty, ked som sa v noci enormne zacal potit, zacala sa mi motat hlava a tep srdca mi vyletel do obrovskych vysok a myslel som ze umieram - volal som RZP a ti konstatovali ze srdce je v poriadku. Absolvoval som aj vysetrenia na internom ale nic nebolo zistene. Po diagnostikovani boreliozy sa mi stavy zacali zhorsovat s obcasnymi zachvatmi uzkosti (nastudoval som si na googli co vsetko mi borelioza moze sposobit a velmi som sa prelakol) a od zaciatku seprembra 2016 som na neuroloch 1/2 rano a 1/2 vecer, hoci doktorka mi odporucila aj navrat k antidepresivam. Medzitym sa mi stav zacal priebezne zhorsovat - z fyzickych problemov to boli hlavne: palenie nervov v celom tele - doslova som sa az vlastnej koze nemohol dotknut, sklbanie nervami v celom tele a palenie zvukovodov – citil som v tele proste kazdy nerv. Objavila sa aj precitlivelost na zvuky. Z psychickej stranky je to strach byt sám, preto som sa docasne prestahoval naspat k rodicom. Dalej je obrovská úzkosť, vnutorne napatie v tele, strach z toho ze clovek zosalie a stratí nad sebou a svojim spravanim kontrolu. Tieto stavy som zazival a v minulosti a vzdy ustupili po nasadeni antidepresiv. Posledný mesiac sa objavili nové stavy ktore som doposial nezazival ako napr: obrovsky naval myslienok a chaos v hlave ako keby si hlava zila svoj vlastny zivot a ja nemal uplne jasnu mysel. Vtedy ma obleje studený pot a clovek mysli ze zosalie a vobec sa nevie sústrediť čo sa odohráva okolo neho. Alebo naopak vtierava myslienka, ktorej sa clovek nemôže zbaviť – ako napriklad, ze cestou po meste stratim nad sebou kontrolu a bude robit sialene veci ako napr. vydávať čudné zvuky. Vtedy dokážem tieto predstavy tak rozvinúť až sa sám seba zľaknem. Tiez su to navaly vnutornej agresie, ktore su casto smerovane voci blizkym ludom, ktorí mi nic nespravili – taka nutkava predstava ako ich udieram resp. ublizujem im – taky vnutorny boj, ktoreho sa vzdy velmi zlaknem, ze to neskonci len pri predstave). Toto je vzdy sprevádzane obrovskym vnutornym napatim, chvením a strachom, ze sa tak stane. Stav sa mi dokáže zmeniť aj niekoľko krát v priebehu dňa a vobec netuším čo prinesie daľší deň. Začal som chodit k psychologicke, ktora mi odporucila dychove cvicenia, ktore vsak moc nepomáhajú a tiež antistresové loptičky, ktoré sem tam pomôžu. Skúšam tiež aroma terapiu. Medzitým som dobral prvu trojtyzdnovu davku antibiotik na liecbu boreliozy, ta vsak vobec nepomohla – vysledky boli horsie ako pred liecbou. Po 6 tyzdnoch som zacal s druhou davkou antibiotik – liecba momentalne prebieha. Neviem ci tieto stavy moze podporovat aj samotna borelioza, resp. antibiotika ktore na nu momentalne uzivam – azithromycin 500mg. Najviac mi zo všetkého pomáha pohyb na čerstvom vzduchu – aktívne však moc športovať nemôžem práve kôli antibiotikám. Od zistenia boreliozy som za dva mesiace schudol 8 kg. Psychiatricka mi nadalej chce nasadit antiidepresiva – ja by som to však chcel skusit uz bez nich v com ma podporuje aj par mojich znamych, kt. o mojich problemoch vedia, hoci som si na to vybral asi najhorsie mozne obdobie. Zdorazňujú, že je to všetko reakcia tela na to čo preživám a chce to len čas. S psychiatričkou sme sa dohodli kompromise a pichaju mi magneziove injekcie, ktore sice utlmujú fyzické prejavy ako je palenie nervov a pod. ale psychicka si nadalej robí čo chce. Vsetky tieto stavy mi pripadaju ako keby telo zazivalo abstinencne priznaky, resp. nevdelo po rokoch uzivania antidepresiv ako ma prirodzene reagovat na situacie, ktore prichadzaju, pretoze ma rozhadze a najmensi podnet, ktory vacsina ludi zvladne bez problemov. Musim povedat, ze som pehnane precitlively a veci si az moc pripustam k telu a kazdu jednu negativnu myslienku viem rozvinut az do katastrofickych scenarov. V hlave máam zo všetkých udalostí, ktoré sa staliza poslednú dobu neskutočný zmatok a niekedy si myslim, že to už nezvladnem a začne mi z toho všetkého hrabať – ako keby si mozog hocikdy robil čo chce. Z vyzivovych doplnkou sa snazim uzivat magnezium, B-komplex a čaj lubovnik bodkovaný, jesť veľa zeleniny a ovocia. Chcel by som sa informovat ohladom stavov, ktore zazivam – je to naozaj „len“ panicka porucha alebo ide aj o iečo ine? Mohla tomu priťažiť aj borelioza? Má človek vôbec šancu zvládnuť tieto stavy prírodnou cestou? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobry mam 19 a pocitujem podobne pocity ake su tu opisovane.Nie su až take strašne ale myslim si že je to pp.Neviem z čoho to možem som človek ktory nestresuje a som dost velka flegma.Čudne pocity sa objavili asi pred necelym mesiacom velmi som to neriešil lebo som si myslel že som len vyčerpany ale ten čudny pocit pretrvava do teraz.už neviem čo mam robit som velmi zufaly.Stavy mam cez tyžden miernejšie ale stale sa citim nesvoj horšie to ej po vikende.možno to je tym že cely tyžden sedim doma za pc a nič nerobim a von vyjdem len cez vikend na nejaku party kde sa opijem.Poradte nejako lebo sa bojim že sa toho pocitu a uzkosti nikdy nezbavím pretože našiel som fora kde ludia pisali že to prešlo za určity čas a druhí zase pisali že sa toho stale nevedia zbavit.ešte chcem podotknut že nemam až take silne stavy ako niektori ludia že odpadavaju alebo že maju triašky a teploty.proste sa len citim nesvoj a mam uzkost.prosim kontaktuje ma na email dendoxo@gmail.com ked mate nejake rady

Ahoj , Babatenko viem presne ako sa citis a co zazivas. Mne bola diagnostikovana panicka porucha v 15 rokoch...A presne ako pises tie stavy tak to iste som mala aj ja .Z ničoho nič na mna prisiel taky stav ked som lezala v kľude domav posteli , začali sa mi potit ruky(dlane) nohy (chodidla), chytila ma triaska oblieval ma studený a horúci pot , brneli mi ruky pery a srdce mi bylo ako keby som behala maraton :( samozrejme nikto nemohol vediet ze je to psychickeho pôvodu tak mi zavolali sanitku prisla pichla mi nieco do žili a odisli, tieto stavy sa opakovali častejšie a častejšie ze bola prevezena sanitko na ARO s podozrením na srdcový kolaps , to ked som pocula.tak som musela mat tlak 300!! kde mi.robili podrobne vysetrenia tak vyšli z toho ze to nieje organickeho pôvodu, ze to musí byť psychického.A vtedy sa to zacalo liecit u psychológa ,psychiatra . Teraz mi je 25 a stale sa nato liecim...Brala som vselijake lieky az som si pripadala ze beriem barevny svet v hrsti. Viem ze lieky to neviliecia iba to utlmuju no niekedy je ten stav taky silný, ze to nedokážem mat pod kontrolou ja.sama.a lieky mi v tom pomôžu to sklidnit.Čím som staršia tak uz som sa naucila to trochu ovládať ten stav úzkosti a ukludnit sa sama.No nedari sa mi to vzdy tak ako aj teraz po 3rokoch sa mi to znovu vratilo a bohužiaľ potrebujem k tomu lieky...:( s Lexaurinom mam dobre skusenosti nebolo mi zle davala som si ho vzdy po jedle aby mi nahodou nebolo zle a nikdy ani nebolo.Teraz beriem Elicea 10mg kazdy den jednu tabletku je to ako hroznovy cukor rozpusti sa to v ustach a na večer po dobu 1tyzdna beriem Xanax 0,5mg lebo je navikovy a ten znasam tiež dobre . Akurát ma mrzí ze s tym stále nedokazem az tak bojovať aby som sa dokázala ukludnit sama a nepanikarit.Prajem kazdemur kto trpí psychickými poruchami aby bol silny a aby s tym bojoval ako len moze pretoze ja verim ze ked ta dokaze psychika položiť tak ta dokáže aj uzdravit.

odkaz pre PP, Lulu, Gabu a vsetkych z Kosic. Rad by som zorganizoval male stetko v kaviarni v Kosiciach, kde si mozeme navzajom pomoct, podelit sa o svoje skusenosti. Myslim si ze podpora od ludi ktori maju podobne problemy si mozu poradit. napiste mi mail na cafedelmar999@gmail.com
Dakujem. Vlado.

Ahojte trpím PP uz 10 rokov. Prvé ataky boli hrozne, takze najprv kolotoč vyšetrení a psychológ, neskôr som sama zašla za psychiatrom. Občas sa to vracia, vždy ma to vydesi, ze je to nejaká choroba, infarkt atd. Za posledné roky tomu neprispeli ani rodinne vzťahy a problémové kolegovia v praci. Strašne si všetko pripúšťam. Nie je niekto z Košíc ktorý pozná dobrého psychiatra? Ten môj je zlatý ale predpise mi lieky a hotovo. Ak by bol niekto z KE a chcel občas pokecat so mnou budem rada.