Casto premyslam nad smrtou a zivotom ...obcas dostanem uzkost z toho , ze skor ci neskor stratim tych ktorych mam rad a ze sa pominiem aj ja ...a co potom ?
Strach z toho, ze zijem a ze sa to raz vsetko skonci
pozorne som cital vase nazory, su zaujimave , zijem si mysli spravne..tiez boli obdobia kedy som mal nazory na to vsetko ,ale potom clovek pride na iny nazor a tak ..
tak ja ti tu rozoberiem moznosti ktore ponukaju viera a ateisti :
za prve - umries a nebudes. ani nie ze spis, proste si tu - a nie si tu. najpravdepodobnejsie.
za druhe - umries a pojdes do neba ked budes - blazeny, alebo pojdes do pekla a budes smazeny, alebo do akehosi ocistca (k tomuto by som sa mohla vyjadrit na niekolko stran ale ee)
za tretie - inkarnujes sa do vyssej alebo nizsiej bytosti , v zavislosti od toho ako si sa tu choval.
cisto logicky a z vypocitavosti, ak ti hrozia moznosti b a c, je lepsie chovat sa slusne a starat sa o svoj osobny a osobnostny rozvoj. ak sa ti prihodi moznost c. 1, mas pokoj.
osobne ti prezradim v co verim ja - rozplyniem sa v nirvane. budem a nebudem. sucasne.
a potom uz nic neporiesim. tak sa snazim vyuzit moznosti zivota, ktore mi poskytuje.
plus, obzri sa okolo a tes sa z ludi, ktorymi si obklopena. kazdym okamihom ktory premarnis zbytocnym smutkom mrhas darom zivota, ktory si dostala.
No je to zaujímavé, ale s týmto ti zrejme nikto nepomôže v diskusii, je to na tebe či sa tým budeš naďalej trápiť, alebo si vyberieš druhú cestu, keď si budeš užívať tých dní čo si na svete .. jasné že raz všetci zomrieme, ale čo na tom, proste niečo ako keby si spal, nieje to nič strašné, lebo si to beztak neuvedomíš ... máme niekoľko rokov na to aby sme ten život prežili tak ako chceme, preto ho treba žiť a nie iba prežívať ;)
PS: no a ak ťa to až tak moc trápi tak vstúp do nejakej sekty ako sú napriklad krasťania a máš posmrtný život zaručený takže sa nemusíš báť :)
vôbec sa toho nebojím - tam malo byť.
mňa by zaujímalo to s tým astrálnym cestovaním..chcela by som to zažiť..neviete nejakú stránku. A trápi ma občas to, že stratím niekoho blízkeho, ale to, že ja nebudem, to vôbec..neviem prečo, ale vôbec sa toho nebudím. Proste ste, a jedného dňa nebudete,,, ale kde "nebudete" to je otázne :D
Poznáte ešte nejakú inú spravodlivosť okrem tejto? Pre všetkých rovnako?
Netreba sa trápiť, je to nevyhnutné.
Skutočne? (Fakticky mi to nedá.) Čo človeka môže mrzieť viac ako to, že stratí sám seba. Ak jedného dňa odídeme, tí, čo tu zostanú bez nás sa s tým vyrovnajú, zatiaľ čo svet len sťažka zistí, že sme vôbec boli. A najhrozivejší je vždy prechod, potom nám to už iste bude všetkým značne jedno. Toľko k jednému s úsmevov vesmíru.
a najviac desivé je to že stratíš tých ktorých máš najradšej.A že už v živote nikdy nebudeš to čím si teraz :(
sob rudolf - sto bodov :)