Strach z toho, ze zijem a ze sa to raz vsetko skonci

ja som nikdy takýto strach nemala. nebojím sa že zomriem.. viem, že to nie je definitívne. nebude to len -nič-.. to je blbosť. ved kým si sa narodil, tiež si bol tam, kam aj pôjdeš. môj názor je, že je to pri Bohu :).. takže ja sa ničoho báť nemusím :).. držím ti palce :)

Tak ja som sa nikdy nebála, že niekoho vidím posledný krát, ani mi to vôbec nenapadlo. Až prišiel jeden deň. Odchádzala som od svojej najlepšej kamarátky, s ktorou som sa poznala ešte od malička. Išla za mnou zavrieť dvere a vtedy mi povedala: Dávaj si na seba pozor! Vôbec som to vtedy nejako nezaregistrovala a všimla som si jej zelené oči a zrazu som cítila taký zvláštny pocit. A bolo to posledný krát, čo som ju videla :( :( Stále dodnes mám ten jej pohlad pred očami. Hrozne mi chýba :´(

nemrhaj momentami svojho zivota na zbytocny strach.

pritomnost je krasna ,ale vravim obcas pozriem nikomu do oci a bojim sa ci to nieje naposledy

skús sa čo najviac sústrediť na prítomnosť :)

ja som pripravena na to, ze sa druhy krat narodim ako vevericka ;)

Co potom?
Potom budes "odpojeny" od sveta a budes len sam zo sebou.
Bude to samota aku si este nikdy nezazil.
Jedna milisekunda moze trva ako jeden pozemsky zivot.
A mozno ine :)

"ine" som mal na mysli "a mozno nie", len som sa preklikol, hm, a aj tak to tma "pasuje" :D

Neda sa predstavit, co bude potom.