Dobrý deň! Mám taký problém že keď som hral hokej (teraz aktívne žijem)som nemal prilbu a dostal som ku spánku hokejkou (asi 2cm nad).. Od vtedy som ako vymeteny už to nieje ako prvej.. Prvej som nemyslel na take choroby ako : Tetanus, Rakovina, Cukrovka, Zápal mozgových blán alebo rakovina semeníkov atd.. A teraz nevydržim .. musím zisťovať ako keby sám od seba čo mi je či nemám nejaku chorobu alebo niečo vážne so životom alebo s orgánmi.. Bol som v nemocnici týžďeň na pozorovaní a tak mi povedali že všetky testi mam dobré a nič mi nieje. Ale aj tak sa cítim že zachvíľu odpadnem, alebo niečo dostanem nemože to prejsť stále myslím na choroby neda sa myslieť na nič iné, trasiem sa od strachu že sa mi niečo stane, už sa začinam vyhýbat veľa veciam lebo si myslim že možem mať hociakú chorobu a onej ani neviem... zdoveril som sa rodičom ani som sa nechcel.. povedali že sa nemam prať že na tom nemam myslieť ale to sa neda no.. keď sa dočítam na niekde na nete že ake sú príznaky tej , alebo tej choroby tak už ich porovnávam s mojími. A keď najdem jeden kde sa zhoduju aspon 2 priznaky hneď sa roztraniem ne nemozem na to prestať myslieť , alebo keď si prečítam že me niečo može postihnuť tak sa trasiem cely .. Mne povedali , no vlastne aj mojej mame povedali že ak sa to bude zhoršovať tak máme navštivíť oktorku a ona nás pošle buď ku psychológovy , alebi ku psychiatrovy prosím možte mi pomocť??? mám len 14 a veľmy sa toho bojím , stalo sa mi to na prázdniny a neviem tiež či ´nemám nejaku fóbiu neviem ako sa volá ale sám doma nevydržim jedine ak viem! že je niekto dome ako rodina alebo mi pomaha len telka.. ale aj tak mohli by ste mi poradiť????
Problem so strachom
diky upokojila si ma isto diky. ale chapes noo ak vieš ake to je tak vieš ako sa cítim.. akože škola na 85% pomože toho som si istý, bo je to zly pocit ked vieš, že si sam alebo sama doma bez nikoho a tak... škola pomože to vie.. spoločnosť.. život si s tím nedam prekaziť aj keď sa venujem veľmi aktívne hrajem : furbal, florbal, vybyjanú a ostatne športy.. tiež sa venujem niektorím veciav v atletike akože keď mám čo robiť rozmýšlam nad tím čo robím ale keď doma nič čo spraviť tak ma to desi celi sa chvejem.. niesom taka padavka ja sa len no mna len straší pocit toho že raz príde slovo - máš rakovinu. alebo nejaku inu chorobu.. pri takýchto prípadoch (podobných napr. keď som bol menší a otec robil a počítači a bol už ďaleko a ja som musel ist na počitač a nahodov sa mi stalo že sekol a vedel som že otec bude naštvaty tak sa chvejem a taka nervozita že nevidržim a tak.) take iste je to keď by som dostal chorobu ale horšie ... v živote som dostal na telaku kolaps.. mal som ľahký otras mozgu , tak to som bral na 50% no ale s chorobou keď niekto viem že ju ma je to neznesiteľne a niektori s tím nemožu žiť tak by to bolo ešte z mojej strany
Mám niečo podobné... nepokaz si život!!! Lebo toto život nie je.. na to, čo ti skutočne ešte može byť ani nemusíš prijst a budeš to mať... ja sa tiež snažím z toho dostať, povedala som si, že veci budem riešiť, až keď nastanú, skor nie!!! aj tak totiž nastať nemusia a ja tým trávim času a času... myslím, že pomože aj škola, realita, asi cez prázdniny si nevieš moc nič nájsť... treba povinnosti a vidieť, že život funguje... ti poviem, že keby toto robil každý, má príznaky minimálne na polovicu chorob, neštuduj to, prestan sa na seba tak zameriavať, lebo, nerada to hovorím, desí to aj mňa, ochorieš nakoniec len z toho... v 14 ti ozaj hrozí minimum vecí, čo potom majú hovoriť tvoji rodičia... začni sa niečomu alebo niekomu venovať, si na seba príliš zameraný - NEMÁŠ DOVOD - len ti to ničí život - a si zdravý človek... ak by sme mali dostať všeko čo može byť všade okolo, do týždňa vymreme ako planéta:-)
