Citlivý, tichý, uzavretý ...

Príspevok v téme: Citlivý, tichý, uzavretý ...
Søren

Nasledujúce riadky sú len vyústením mojej potreby sa niekde vyrozprávať a neviem kde inde sa mám zdôveriť. Budem rád ak sa vyjadrí čo najviac ľudí, ktorí sa s mojom výpoveďou stotožňujú alebo jednoducho tí, ktorí k tomu majú čo povedať.

Ešte som len stredoškolák a už často musím znášať depresívne stavy a pocity úzkosti. Som melancholický typ človeka a preto okolité podnety ťažko znášam. Priateľov, známych a blízkych veľa nemám a ani tí ma nedokážu pochopiť. Som síce introvert, nutno dodať však, že extrovertný (rád by som mal vedľa seba niekoho, komu by som mohol odhaliť svoju dušu a nemusel sa pri tom báť, že ma odsúdi alebo prinajlepšom vôbec nepochopí).

Samota mi neprekáža, skôr ten pocit osamelosti, krivdy, nepochopenia a bolesti. Z dnešnej spoločnosti mi je neraz do plaču a to aj doslovne. Ľudia sú tak pragmatickí, chladní, bezohľadní a bezcitní a tým mi nepriamo hlboko ubližujú. Akoby ľudia neboli ľuďmi, akoby len stále rozprávali a slovami zakrývali, že si nič nemyslia ani necítia a sú úplne prázdni. Takmer každý sa bojí vystúpiť z davu a byť sám sebou, snaží sa byť vzorovou kópiou akéhosi ideálu súčasného človeka, t.j. ten, kto je šťastný, úspešný a bohatý. To si vážne ľudia prestali vážiť svoju ľudskosť, jedinečnosť a život ako taký?

moly

Ja takisto na ludi kladiem vysoke naroky, ale neukazujem im to narovinu, asi preto si do okruhu svojich priatelov pustam len uzku skupinu ludi a ostatnych beriem len ako znamych. Tiez mam niekedy chut nechat sa strhnut davom a niekedy to tak aj urobim, idem von, zabavim sa, lenze to je fakt len obcas, lebo to proste nie som ja. Nepaci sa mi, ze dnesnu mladez strasne preferuje alkohol, a ze mnohi si nevedia predstavit, ze zabava moze byt aj bez neho. Takisto sa mi nepaci aj lahkovaznost mladych ludi.

Søren

Mňa to už dlhý čas takmer vôbec neprechádza (cca 2 roky) a som dosť komplikovaná povaha, jednoducho som taký a na ľudí kladiem dosť vysoké nároky. Vlastne v podvedomí asi aj túžim byť ako ostatní - mal by som to o dosť jednoduchšie. Kritika je však podľa mňa určite namieste.

moly

Ahoj Soren, myslim, že si to vyjadril uplne presne, tiez mam niekedy pocit, ze nepatrim do tohto sveta. Na rozdiel od teba, myslim, ze ja som velmi spolocenska, ale niekedy mam tiez melancholicke chvilky, kedy sa zamyslam nad tymto svetom. Tiez nechapem, preco ludia zmyslaju, ako zmyslaju, preco sa snazia kracat s davom, namiesto toho, aby povedali, co si myslia, hoci je ich nazor odlisny, preco sa menia, len preto, aby sa zapacili ostatnym. Tiez som stredoskolacka, velmi ma zaujal tvoj nazor, lebo zatial som sa s nim stretla iba u mojich kamaratok. Tiez ich nemam vela, ale myslim si, ze radsej menej a spravnych, ako vela a takych, co mi nerozumeju alebo pri ktorych nemozem byt uprimna.

Leush :)

Ale no, nemôžeš to brať až tak tragicky :). Ja mám tiež občas stavy, keď sa cítim smutne, akoby bez života. Ale po určitom čase to prejde a cítim sa v pohode :). To je tá puberta :). Prečo máš pocit, že ťa NIKTO nechápe? Prečo sa cítiš ukrivdený? Veď slniečko svieti pre všetkých :).