Citlivý, tichý, uzavretý ...

Príspevok v téme: Citlivý, tichý, uzavretý ...
Søren

Nasledujúce riadky sú len vyústením mojej potreby sa niekde vyrozprávať a neviem kde inde sa mám zdôveriť. Budem rád ak sa vyjadrí čo najviac ľudí, ktorí sa s mojom výpoveďou stotožňujú alebo jednoducho tí, ktorí k tomu majú čo povedať.

Ešte som len stredoškolák a už často musím znášať depresívne stavy a pocity úzkosti. Som melancholický typ človeka a preto okolité podnety ťažko znášam. Priateľov, známych a blízkych veľa nemám a ani tí ma nedokážu pochopiť. Som síce introvert, nutno dodať však, že extrovertný (rád by som mal vedľa seba niekoho, komu by som mohol odhaliť svoju dušu a nemusel sa pri tom báť, že ma odsúdi alebo prinajlepšom vôbec nepochopí).

Samota mi neprekáža, skôr ten pocit osamelosti, krivdy, nepochopenia a bolesti. Z dnešnej spoločnosti mi je neraz do plaču a to aj doslovne. Ľudia sú tak pragmatickí, chladní, bezohľadní a bezcitní a tým mi nepriamo hlboko ubližujú. Akoby ľudia neboli ľuďmi, akoby len stále rozprávali a slovami zakrývali, že si nič nemyslia ani necítia a sú úplne prázdni. Takmer každý sa bojí vystúpiť z davu a byť sám sebou, snaží sa byť vzorovou kópiou akéhosi ideálu súčasného človeka, t.j. ten, kto je šťastný, úspešný a bohatý. To si vážne ľudia prestali vážiť svoju ľudskosť, jedinečnosť a život ako taký?

UjoRoboT

chlapcovi chyba sex to je ten problem :D najdi si volaku poriadnu babu a nebudes sa zaoberat hlupostami :D tak tak tak

moly

Vies, co, ja som mala takeho kamarata, ja som mala pocit, ze sme spriaznene duse, ako fakt, v zivote som nemala nikoho tak rada ako jeho, chodime na tu istu strednu, len do inej triedy, no on sa stal na skole dost popularnym, ludia ho nepoznaju takeho aky bol, ale takeho, akeho ho chcu mat, ma vela priatelov na podla mna vela skutocnych nema, no mozno zo mna len hovori sklamanie, neviem. No odvtedy sa na mna pozera so strachom v ociach, normalne sa boji ku mne priblizit, po roku sa mi dokonca aj ozval a ospravedlnoval,kecali sme ako niekedy, ale len cez net, no ked som presla na to, ze sa mi nepaci aky je teraz, znova to zacalo a mna to dost vzalo, ze som o neho prisla, najhorsie je zeho vydam kazdy den, preto neznasam to, co so sebou ludia robia teraz. Vlastne som sa vyjadrila k tvojej teme, lebo si ma velmi oslovil a to co pises, no, ako keby si mi hovoril z duse.

H2O

Søren, pragmatickú odpoveď, hmm.. Tým opisom mi pripomínaš seba keď som bol na strednej a skončil som s diagnózou depresia pričom každé ráno som vstával s tým, že chcem skočiť z okna :) (pritom som predtým bol býval veselá kopa)... No a stále si myslím, že za tie negatívne stavy a to všetko mohla najmä strava .. Preto tá gastro rada :)

Søren

moly: Ja som mal tiež blízkeho človeka, s ktorým som si mohol povedať čokoľvek a boli sme si podobní - večne nespokojní, negativistickí, komplikovaní. =)

Ale tiež sa zmenil, naraz sa stal súčasťou davu a nadobudol som pocit akoby mnou priam opovrhoval. Boli sme si už potom úplne vzdialení a vtedy sa ma to dosť dotklo.

moly

Ja to vsetko pozorujem na mojej kamaratke, ona bola uplne normalne dievca, a stalo sa s nej dievca ktore pocuva PUNK, len preto, ze je to in, ze nosi ciernu, len preto, ze to nosia jej kamaratky, schudla na nepoznanie, len preto, ze sa to nosi, a pritom to bolo tak uprimne a srdecne dievca, bola som zvyknuta, ze s hocicim, co jej poviem bude vyrovnana, povie svoj nazor a tak, no zistila som, ze v mnohych veciach ma uz niekedy vysmeje typom, ze sa to uz dnes nenosi a je to out. Aj sme sa dost vzdialili , aj ked viem, ze vnutri je to stale ona, ale boji sa vist z radu, stala saj omnoho menej sebavedomejsou, lebo sa boji vysmechu ostatnych, mnohi ludia sa toho boja a pritom to sami praktizuju. ved uz ani nevedia vyjadrit svoj vlastny nazor, len aby na nich druhi necumeli ako na blaznov, ze si myslia nieco ine. Taktiez neznasam ten pocit, ked sa pre nieco nadchnem, ja som totiz typ, ktory neskryva svoje pocity aj za cenu toho, ze ti druhi na neho budu cumiet. Aj moje zaradenie do kolektivu v skole bolo take. Jednoducho som bola sama sebou a bolo mi jedno, co si o mne myslia ti druhi. nakoniec som si vybudovala autoritu a myslim, ze moji spoluziaci ma vcelku respektuju. Ale nemam rady pohladyvo chvili nadchnutia, pohlady typu, pohovor si aj tak ti to nevide, alebo je to somarina, take pragmaticke... neznasam pragmatickych ludi, neviem z nich vobec nic vycitat. Bohuzial, na svete je ich cim dalej tym viac.

Søren

Leush: Tak má to svoje výhody aj nevýhody, ale asi je to otázka toho ako si to u seba usporiadaš a zrejme si mala aj šťastie na správnejších ľudí. Ja som z malého mesta a pripadám si tu úplne obklopený malomeštiactvom a alkoholizmom. =)

Leush :)

Môžeš byť na seba hrdý, že nie si tuctový :). Ja sama počúvam hudbu, o ktorej ostatní zvyčajne nepovedia pekného slova, čítam knihy, ktoré väčšina ľudí považuje sa trápne blbosti, rozmýšľam o dosť nezvyčajných veciach. Ale tí správni ľudia ma tolerujú - pretože sa snažím tolerovať aj ja ich. Ostatní ma netrápia, nech si hovoria, čo chcú. Naučila som sa príliš sa tým nezaoberať, nemá to zmysel. Ľudia zvyčajne fičia na tom, na čom aj ich kamaráti. Jednoducho je to tak, s tým nič nespravíš.

Søren

H2O: Očakával som aj nejakú takúto pragmatickú odpoveď, ale vďaka za snahu a možno aj nad tým pouvažujem. =)

Søren

Mne napríklad aj prekáža, že skoro všetci počúvajú tú istú hudbu, pozerajú tie isté filmy (a dokonca sa aj zhodnú aké je to "cool" aj keď je to úplne prázdne, určené len na to aby hltalo peniaze) a podobne, akoby existoval len mainstream a vadí mi ako sa človek schováva pod falošné hodnoty. Napríklad globalizácia - hovorí sa o budovaní multi-kultúrnej, tolerantnej a vyspelej spoločnosti, ale pritom to slúži len pre biznis.

H2O

Možno sa len hľadáš. Ale ak ide o ľahšiu/strednú depresiu, tak by som na tvojom mieste skúsil vysadiť niektoré potraviny (sám musíš prísť, že aké), pridať viac ovocia a zeleniny, b-vitamínov, omega 3 nmk .. A nájdi si nejaké záľuby kt. ťa budú napĺňať .. Ak je niečo vnútri zle, tak treba čím skôr prísť na to, že čo!