ahojte, neviem jak zacat, je toho moc a trva to uz prilis dlho.ppp ma sprevadza uz dlhych 7 rokov a prisla som o najkrajsie roky zivota. napriek tomu sa jej stale drzim a nemam SKUTOCNU motivaciu sa vyliecit. chvilu chcem chvilu nechcem ale hlavne stale sa bojim, vyhovaram sa a riesim somariny. za tie roky mi anorexia priniesla unik pred ozajstnym zivotom, ktoreho sa hrozne bojim, pred dospelostou a nezávislostou od rodiny, zvykla som si na vychudnutost a tazko sa mi toho vzdava. zaroven si uvedomujem ze som nestastna, chybaju mi priatelia a vobec nezijem. chcem s tym prestat ale prilis vaham, preslapujem na jednom mieste, cakam kym sa nieco stane a ja to BUDEM SKUTOCNE CHCIET. ale nic take nepride a ja uz nechcem stracat cas. i ked o tom nejsom na 100% presvedcena idem do toho. ani neviem preco sem pisem ale potesim sa kazdemu nazoru alebo rade.
uz stacilo!!! nechcem byt chronicka anorekticka a stratit celu mladost
chrust 23
st.Salome
ahoj, ma niekto chut si trochu pokecat? :)
amnl
ale podari sa ti to iba ked si o tom zo srdca presvedcena,s tym rataj. lebo ked ludia robia nieco z povinnosti tak to bud nevydrzi,alebo sa to nepodari
ale ja ti moc gratulujem :-)
zuzka1911
asi ano, asi sa sa konecne poriadne nasrala a chces s tym naozaj nieco urobit. je to super. najdolezitejsie je, aby clovek chcel, potom ide vsetko. lebo ked nechces, len si myslis, ze chces, to nema vyznam. ale treba nieco podniknut, nie iba cakat na zazrak a dufat, ze bulimia alebo anorexia odide sama... ale je fajn, ze pises, ze sa chces konecne vyliecit.
jajka001_
pises lebo si konecne dospela k rozhodnutiu zmenit svoj zivot. gratulujem a prajem ti vela pevnej vole, sily a odvahy.
