Vraj mám anorexiu ale nevidím sa tučná mám len pocit, akoby mi niekto hovoril prikazoval že nemám jes´t a keď ten hlas nemóžem poslúchnuť mám z toho depresie režem sa myslím na to že sa zabijem...mám to od 12rokov teraz mám 16, trikrát so sa liečila na psychiatrii ale s poruchami príjmu potravy teraz mi však ten hlas prikazuje iné veci, stále horšie a horšie...napríklad naschvál sa neučím, dlho mám zapnutý pc naprázdno a iné nezmyselné veci... v pohode som len vteey keď ten hlas poslúcham myslím že je to obsesívno-kompulzívna porucha ale ja mám depku ALEBO drzé priam poruchové správanie-kričím, hystericky vrieskam, plačem, hádžem sa o zem. bijem seba aj okolie a keď sa to v tej chvíli nedá,utečiem niekde sama a režem sa po celom tele-móže byť obsesívno-kompluzívna porucha spojená aj s poruchami spríávania?mám to povedať mojej psychiatričke?a psychologičke?už nechcem byť na psychine ae chcem sa vyliečiť chcem aby to prestalo
Čo mi je?
Drahe dievca
... tak poviem to asi takto, si velmi silna, ze si toto vsetko zvladla, inaksimi slovami gratulacia, ze zijes, ... toto by nie kazdy zvladol, ... toto, co tu pises sa zle cita, ja nemam slov, napis v kazdom pripade, pomaha to, som s Tebou, bude lepsie, ja tomu verim, este Ti napisem, ...
Drahá Chloefemme,
to, čo teraz prežívaš sú následky toho, čo Ťa v detstve veľmi zranilo. Správanie macochy, neprítomnosť milujúcej mamy, možno rozvod rodičov či nedajbože smrť matky - to všetko sú hlboké rany a niesli so sebou desivé odkazy pre Teba. Možno si si to ani neuvedomovala, ale pozorovaním toho, čo sa okolo Teba dialo si si ako dieťa automaticky vytvorila uzávery, ktoré boli skreslené a ktoré teraz idú proti Tebe. Najhoršie na tom je, že im veríš a nikdy Ťa nenapadlo ich spochybniť. Nevieš o čom hovorím? Zamysli sa, či v Tvojej mysli už dávno nesídlia myšlienky typu:
Nie som dostatočne dobrá, dostatočne pekná. Nezaslúžim si lásku, záujem iných. Nie som potrebná a nezáleží na mne. Všetko zlé, čo sa mi v živote stalo, som si zaslúžila, lebo som zlá, sama som si na vine ....
Ak takého alebo podobné negatívne myšlienky už dlho nosíš v hlave, musia mať vplyv na Tvoje správanie. Čo vypovedá anorexia či rezanie o Tebe? Že sa neprijímaš aká si, že sa odmietaš a chceš sa trestať, že sa nemáš rada - a to najskôr preto, že Ti doteraz nikto neukázal, že si skutočne zaslúžiš byť milovaná. Spomínala si priateľa, s ktorým ste sa spolu deptali - aká to mohla byť láska? Láska dáva pokoj, istotu, bezpečie, je útočišťom a nechce nič zlé, naopak praje len dobré veci.
Hlasy, ktoré počuješ, Ti neprajú dobro, nepočúvaj ich! Ak ich budeš počúvať, pôjdeš sama proti sebe, začneš sa nenávidieť i všetko okolo seba, je to cesta do záhuby. Vzhľadom na Tvoje psychické problémy asi len veľmi ťažko budeš vedieť sama čeliť tým hlasom. Ak sa chceš naozaj vyliečiť, potrebuješ sa s tým zdôveriť psychológovi, psychiatrovi. Potrebuješ to riešiť psychoterapiou aj liekmi. Ak Ti doteraz nepomohli, mohlo to byť tým, že nevedeli, kde hľadať príčinu všetkých Tvojich problémov, možno si to nevedela ani Ty sama. Potrebuješ sa vrátiť späť do všetkých tých zraňujúcich situácií z detstva, rozobrať ich so psychológom a pozmeniť skreslené negatívne odkazy, ktoré si si z nich ako dieťa vyvodila. Uveriť, že si sa mýlila v tom, čo si si o sebe myslela. Bude to veľmi bolestné a aj zdĺhavé, ale len tak sa môžeš vyliečiť.
A na záver mám pre Teba skutočný, pravdivý odkaz o Tebe:
Bola si stvorená pre lásku, bola si daná rodičom i svetu ako krehký dar. Mala si byť tou, ktorá prináša iným radosť, úsmev, lásku, niekým, z koho by sa tešili. Aj keď nezaobchádzali s Tebou s láskou, starostlivosťou a nehou, stále si tým jemným stvorením, ktoré si zaslúži byť milované a zbožňované, ktoré má moc iných potešiť a povzbudiť. Aj keď sa zdá, že všetky negatívne skúsenosti, čo si prežila, zničili to pekné v Tebe, nie je to pravda: nikdy si neprestala byť ako dievča, žena krásna a cenná a svet Ťa potrebuje. Čo sa Ti stalo, nebolo dobré, nebola to Tvoja vina ani si si to nezaslúžila. Zaslúžila si si a zaslúžiš si toľko lásky, že ju ani nebudeš môcť všetku prijať.
Prijmi seba so svojimi kladmi i nedostatkami, problémami a ťažkosťami, prijmi svoju bolestnú minulosť, pokús sa odpustiť všetkým, ktorí Ti ublížili. Počúvaj rady psychológa/psychiatra aj keď budeš musieť bojovať sama so sebou. Všetko zlé sa raz skončí a nakoniec nájdeš pokoj v srdci.
Ak veris na duchovno,tak najdi miestneho liecitela,bacha na sarlatanov, alebo pozadaj farara o exorcizmus,ak to bude vediet vykonat.Aj tak nemas co stratit.
ako ta macocha tyrala?
NO VYSVETLÍM TO...JA SOM MALA VIACERÝCH FRAJEROV PRVÝ JANO S TÝM SOM SA REZALA DRUHÝ STARŠÍ TEN MA NECHAL LEBO SOM PODĽA JEHO SLOV PSYCHOŠKA A ŽE NECHCE BYŤ ZA MŇA ZODPOVEDNÝ A ČIL MÁM TOHO DRACUS95 A S NÍM JE TO SUPER A MOC HO LÚBIM A POMÁHA MI
TO BOLO 26-KA
NO JA CHODÍM PSYCHOLOGČIKE A BOLA SO AJ NA PSYCHIATRII ALE NEPOMOHLI MI
TO BOLO MARYM
chloefemme, mozno by si potrebovala len najst odpovede na svoje otazky (aj na tie,kt.mas v hlave). mozno by ti pomohlo dostat sa do dobrych ruk nejakeho terapeuta-psychológa, aby ti pomohol pochopit samu seba. psycholog nie je psychiater. psychiater je doktor,ktorý lieci psychicke choroby. psycholog lieci formou rozhovorov,uci ta mat rada samu seba. drzim peste nech sa ti podari zvladnut toto tazke obdobie. a smrt nechaj tak!!!!si mlada a mas pred sebou najkrajsie roky... verim, ze sa naucis mat zivot rada, len musis vo svojom okoli najst niekoho, kto ti pomoze.
sorry, nemam nick na pokeci... ale drzim ti prsty!
nechápeš...pokecáme cez pokec?tuto to nechcem vysvetľovať
Chloefemme, ja som si prezrela na pokeci tvoj profil a tiez profil tvojho priatela. Neprides mi ako sibnuta. Je to puberta, chtic byt ina, lisit sa... Emo, metal atd. Pises, ze tu nechces uz byt, ze chces zomriet, to pise aj tvoj frajer. Mohlo by byt zaujimave dozvediet sa, kto z vas dvoch taha toho druheho do tychto myslienok.
ja neviem...macocha ma týrala, v škole som bola outsider, dobre som sa učila až som nakoniec prestala aj chodiť von stále v knižkách, tak mi asi z toho hrablo ja nwm...v 12sa to všetko na mňa zosypalo a bolo to...vtedy som nemala žiadnu chuť do života, stále som myslela na smrť a pred plavkom som chcela schudnúť a potom ma napadlo že skúsim umrieťˇod hladu, však- kto to zistí?umriem a budem mať pokoj navždy...lenže potom to na mňa prišlo a nevydržala som to a vykašľala som sa na nejedenie...o rok prišli depky že mohla som byť dávno mŕtva-krista taký svet hnusný, nechcem tuná byť našla som si frajera rozumel mi a začali sme sa spolu deptať, postupne som zas prestala jesť a na psychiatrii za anorexiu som sa začala rezať a začala som rátať dni do mojej osemnástky-skončia kontroly a už nikoho nebude trápiť moje chovanie a tak žijem len v čísle ktoré sa každým dňom znižuje a postupne mi šibe čoraz viac a viac...pridávajú sa tomu tie spomínané ,,príkazy" od neviem skadiaľ...aj teraz som na počítači na ,,príkaz" a nudím sa...niekedy znovu napíšem majte sa zatiaľ ak mi dovtedy nešibne