Ahojte, ani neviem ako začať...hnusím sa sama sebe, som odľud, nezaslúžim si nič, ani žiť, za to všetko, čo som urobila...PPP ma žačali ničiť už v mojich 13 rokoch, a už mám 28 a neprechádza to...asi sa vôbec nesnažím to zmeniť, možno si v tom hoviem, možno mi je v tom dobre, ale ja sa v tom paradoxne necítim dobre...ale nechcem pribrať, a to je jednou z podmienok vyliečenia a ja to odmietam akceptovať...proste to nedokážem! PPP mi úplne pokrivili charakter, stala sa zo mňa obyčajná klamárka a dokonca aj zlodejka...koľkokrát som mame zobrala z peňaženky eurá na jedlo, aj som jej vybielila účet (400 Euro!!!!!), aby som mala na svoje rozmary a na jedlo, ktoré potom aj tak skončí v záchodovej mise...nechcem už žiť v tomto tele, chcem ísť preč, chcem sa zmeniť, niečo so sebou robiť, všetci ma neznášajú , doma na mňa denne kričia, vraj "pozri sa kam si to dotiahla, tvoje spolužiačky sú už povydávané, majú deti, vysoké školy, a ty? Ty si doma na invalidnom dôchodku a myslíš len na jedlo!" Koľkokrát mám chuť aj vziať si život, ale nemám odvahu...pomôžte mi prosím aspoň svojimi radami...ďakujem
Čo som to za človeka?
Veru, veru :) A nie iba sa zamysliet, ale zacat konat. Ludia Ta zacnu brat vazne, Ty sa budes lepsie citit, nie iba ako chory looser... Budes sa usmievat, vrati sa Ti aj iskra do oci a budes prekvapena, kooooolko energie a casu budes mat. Ja som tiez tolko casu stravila premyslanim nad zradlom, tolko casu som pregrcala a tolko spolocenskych udalosti som odmietla, len aby som doma mohla lamentovat nad vlastnym nestastim a lutovat sa .. Otrasneeeee ! Ale uz nikdy viac !
Marushik, Ladida aj vsetci ostatni, dakujem za slova, aj ked niektore trochu tvrde, ale pravdive, asi sa musim nad sebou naozaj zamysliet, co chcem v zivote dalej robit, viete, ja uz mam po krk toho sediet doma na invalidnom dochodku a nic nerobit, chcem chodit do prace ako predtym...budem nad tym premyslat...
Musis sa naucit mat rada samu seba, musis sa zacat akceptovat taka, aka si. Ono to vobec nie je o kilach, kila nie su smerodatne, kila su len cislo. Pokial sa nebudes mat rada, nebudes spokojna ani ked budes mat 25 kil. Postav sa pred zrkadlo, kazde rano, alebo ked sa namalujes a budes odchadzat z domu pekna a "urobena" a povedz si "akceptujem samu seba, akceptujem sa taku, aka som" a hlavne sa snaz to mysliet vazne. Najprv to Tvoja chora hlava nebude chciet prijat, ale ked to urobis kazde rano a budes to mysliet vazne, casom to tak naozaj aj bude. Je to vtipne, ale ja ked idem von spolu s mojou kamoskou (ktora je tiez bulimicka), hovorime si "sme dobre, sme najlepsie, chude, normalne, chlapi z nas budu hotovi". Mozno sme trapne, ale to len medzi nami si to tak povieme, nie na verejnosti. Hehe ... Takto si navzajom zvysujeme sebavedomie. Pokial sa budes do zrkadla na seba pozerat s tym, ze si obzerat svoje hnusne stehna, boky atd., nikdy svoje myslenie nezmenis. Treba zacat od zakladov. Musis zacat normalne jest, snazit sa. Ide to. Ti hovorim, nikdy by som nepovedala, ze budem naozaj tu vahu 10 dni obchadzat len tak a nepostavit sa na nu. Ale chcem a ide to. A normalne ju asi vyhodim !!! A ze budem jest ? Teda jest a negrcat ? Aj to ide, ked sa chce. Akoze vecer si uz radsej nedam, aj ked mam chut, ale tesim sa na ranajky, ze si to dam rano a vychutnam si to. A nepremyslam nad tym, ze si to dat nemozem. Ako inokedy ... Poviem si, ze je rano a rano mozem :) Urobim svojmu telu len dobre, nastartujem sa. Urob aj Ty pre svoje telo nieco. Pekne pomaly zacni. Bude to sok aj pre Tvoj zaludok, aj pre mozog. Budes sa citit tucna, ale treba vytrvat a postupne si zvyknes na to. A budes sa z toho tesit. Fakt :) Drzim Ti silno palce a zacni hned zajtra. Nie od pondelka alebo prveho, zajtra !!!
Moja, prave to pribratie, je prvy krok, ktory musis spravit, ktory je podmienkou toho aby si vysla z kruhu v ktorom sa uz tolko vela rokov nachadzas, krok, ktorym urcite musis prejst, aby si zacala smerovat k normalnemu zivotu, stastnemu, bez grcania a bez tych debilnych chorych myslienok. Lebo inac to nie je mozne..musis pochopit, ze tvoja vaha je chora, ako aj tvoja predstava o sebe, tvoj seba-obraz...Nechcem tym povedat ze priberies a budes zdrava, to vobec nie, ale to, ze vyliecena budes azvtedy ked budes normalne papat, bez myslienok na kazdy gram ktory ti pribudne, ked si povies ze mas krasnu postavu, STIHLU postavu, ked budes mat o 10 aj o 15 kil viac, pretoze to je pri tvojej vyske uplne ideal...DRZIM PRSTY Silvi.
Ej ale som "mudra"...viem, len sa snazim pomoct, lebo verim ze tvoj zivot musi byt peklo...
silvus,to ze musis pribrat neznamena,ze tam priberes metrak!mas 43 kg,na svoju vysku a vek by si mala mat aspon 50!ty si myslis,ze si tlsta a to liecenie ta bude zo zaciatku nicit,ale ak vydrzis,pochopis,ze zivot nie su perfektne nohy!a ze mat 50kg nie je tragedia.tragedia je sediet doma,plakat nad sebou a pregrcat si zivot..nemyslim to vobec zle,ale mam to cele nastastie za sebou a zrazu som pochopila to,co mi ludia vraveli predtym a mna to sralo-ze mam v podstate skutocne peknu postavu.a ty to raz uvidis tiez,ak budes chciet.
co ja by som dala zato aby som mohla pribrať. Ked ti jeden chlapec povie ze si tucna tak ta to stve ale ze si sto chlapcov mysli ze si sucha tak toto je už v poriadku? ty si fakt zvlastna
ten chlapec a to, co ti povedal, je tvoj spustac. postav sa mu, bran sa, nie si ani slaba, ani bezmocna. a on nema pravo s tebou takto jednat. to, co je cesta dnu, je aj cesta von. ako nezdupkat z nemocnice? skus si medzi sestrickami najst nejaku ochotnu. skus sa jej popytat, co vsetko sa casom moze stat, ak budes nadalej vracat, ake to bude mat nasledky. ty chces, len nevies ako... to je dobry zaciatok, s tym uz sa da nieco robit.
urob si rozvrh.. ranajky, desiata, obed, olovrant, vecera. a dodrziavaj. pozor, zo zaciatku jedz malo, bude to divny pocit, mat nieco v zaludku. budes to citit ako nejaku tazobu. nepoddaj sa.. tvoje telo si uz navykla hladovat, bude chvilu strajkovat. teraz ho pomaly musis naucit jest a spracovat potravu. neponahlaj sa, daj mu cas, neni stroj. ma svoje tempo.
dalsia vec: priprav sa na to, ze budes priberat. odopierala si svojmu telu zakladne pravo na ziviny. nic nema. teraz si musi zvyknut, ze ich dostane. uprimne sa divim, ze to tvoje telo tak dlho vydrzalo. vsetka ucta, mas naozaj silne a dobre telo. zase to bude chciet len cas. aj vaha sa ustali. a ty si musis na svoje nove telo zvyknut. prijat ho, respektovat. skus zobrat papier. nakresli sa. a poziadaj niekoho z blizkych, s kym si rozumies, aby ta nakreslil tak, ako ta vidi on. a potom to iste znova, len nech je ta troska viac na papieri. malo by to pomoct. neprestavaj. opakuj, hraj sa. raz zlte - blond vlasy, raz cierne, raz cervene. raz take tricko, raz sukna. hraj sa, ber to ako zabavu.
my !!! kriste pane, Zuza :)
nikto nie je dokonaly a ani mi sa nikdy k dokonalosti ako takej nedopracujeme, pretoze dokonalost neexistuje !!!
mne tiez jedna krava povedala, ze som tucna a mam schudnut. bola som na nu nasrata dost dlho , az pokial mi jedna mudra zena (nieco ako psychologicka) nepovedala, ze jej uz konecne musim odpustit. a tak som si ju predstavila - dokonalo si ju pamatam, lebo som ju cely zivot neznasala, a odpustila som jej. nebolo to ani tazke. skus aj ty jemu odpustit. alebo mu povedz co ti sposobil ...
