Prečo nemam taky vzťah k deťom ako ku zvieratkam?

Príspevok v téme: Prečo nemam taky vzťah k deťom ako ku zvieratkam?
Janka012

Ak zbadam male dieťa napr v kočíku alebo ak ide s jeho mamou, tak to vo mne nevyvolava nejake emocie že sa mu musim prihovoriť, alebo ak mal brat dieťa tak nemala som zaujem sa s nim nejako pohrať. Ale ak zbadam šteniatko alebo mačiatko tak s tými by som sa dokazala prehrať aj celý deň, kupovať im hračky, starať sa aby im nebolo zle u mna... prečo je to tak? Som nejaka divna, ani chlapi ma nezaujímaju pri každom sa cela roztrasiem, namam sa s nim o čom rozprávať a viacej ho už nechcem ani kontaktovať aj keď mi vyzvaňa na mobil, tak zdvihnem z povinnosti a nakoniec ho aj tak necham a ak mi vola ešte tak nezdviham. Toto sa mi stalo asi s dvoma mužmi v mojom živote inak sa snažim vyhýbať mužskej spoločnosti, kde by mohol mať o mna niekto zaujem. Ale rozdiel v emociach k deťom a ku zvieratkam neviem či je to normalne. Čo som mnou je?

Jezisko

Nic si z toho nerob ja mam 34 a stale rovnake pocity. Nic sa nezmenilo od mojich 12. Sesternica chcela chodit kocikovat a ja so psom na voditku. Je mi zle ked vidim niekoho ako sa rozplyva nu nu nu nad deckami a potom to zacne revat, smoklit, robit prieky. Vidim okolo seba 2,3 rocne decka, ktore najust sklbu vlasy, alebo hadzu nieco do tvare, pripadne stipu cloveka, navzajom sa biju, nepozicaju si ani loptu, zmagorene uplne. Su drze a odporne, len by brali a nedavali nic. A to je kazde jedno decko ktore poznam, len co robia zle, skriekaju, vrieskaju. Co je na tom akoze pekne a bezbranne? Toto som psa nikdy nevidela robit napriklad. Keby mi niekto povedal, ze moje decko bude poslusne a dobre, mile, tak sfleku si ho spravim, ale ked by ma malo cakat toto tak dakujem pekne. Radsej budem mat iba psa cely zivot.

ahjajjaj

autorka svoj príbeh napísala pred 10. rokmi. Prečo sa ľudia upínajú k zvieratám? No lebo zvieratám sa dá ľahšie pomôcť, ako človeku. Ale inak sú také nejaké dobročinné možnosti na internete, že postihnuté dieťa a finančná pomoc na kúpeľnú liečbu a pod.
Nemyslím si vo všeobecnosti, že by starostlivosť o zvieratá išla na úkor ľudí. Ak pes niekoho uhryzie, je to vina majiteľa a nie psa. Ak ide o dieťa, tam je otázka: a nemajú rodičia na dieťa dohliadať? Domáce zviera pomáha pri odbúraní stresu a aj zlepšuje sociálne vzťahy medzi ľuďmi, veď napr. chovatelia medzi sebou komunikujú a psíčkári tiež.
Čo sa týka autorky príbehu, že nemá vzťah k deťom, je to preto, že deti ako ľudské bytosti sú zložitejšie ako zvieratá, a ona ešte nemá frajera, takže aj materstvo je ešte vzdialené od nej. Napr. keď som mala 18 rokov, nemala som záujem o sex. Lebo som nemala taký vzťah a nebola som na taký vzťah ani zrelá.

blueberryNN

Nemala si v detstve doma priklad stastnej rodiny, skor naopak. Takze netuzis po nicom, co by smerovalo k moznosti, ze sama budes mat rodinu. Nelaka ta to, preto od muzov utekas a k detom nemas ziadny vztah. Lebo nic z toho nemas v plane. Tiez som to mala rovnako. Ale raz stretnes svoju osudovu lasku a vsetko sa samo zmeni. Mas cas.

andrej541

Toto je smutny fenomen hlavne dnesnej doby. Nepamatam si ze by sa takto niekdy ludia upinali na zvierata ako dnes. Dnes si fakt ludia cenia viac nejake zvierata nez druheho cloveka. Plne socialne siete su na pomoc psom a mackam ale ked ma problem nejaky clovek div ze ho spolocnost neudupe pod zem. Najviac ma dojalo ked pes napadol a dokusal male dieta a vsetci v komentaroch pod clankom sa zastavali psa ze on chudacik nic neurobil. Toto je podla mna hrozne. Ludia by sa mali naucit fungovat medzi sebou nie upinat sa na nejake macky a psy. Ludia na tuto svoju posadnutost doplatia a budu sa od seba vzdalovat co je obrovska skoda. Hrozne kolko casu a energie ludia venuju zvieratam dnes namiesto niecoho zmysluplneho . Velmi si zelam aby sa nasa spolocnost spamatala a zacala konecne pekne fungovat medzi sebou namiesto toho choreho upinania sa na zvierata.

jajka001_

Janka012 tak vzhladom na tvoje zazitky je tvoj vztah k muzom pochopitelny. skoda ze mat deti bez muzov je tak problematické :) ale nemusi mat kazda zena dieta, nedokazuje tym svoju hodnotu, ludi je aj tak privela, kludne si sprav ako to citis, ak chces mat doma radsej zvieratko, sprav to tak. je to len tvoja vec, tvoj zivot. poznam dost zien co su cely zivot bez muza a chapem ich. sem tam im ich nezavislost zavidim :)su spokojne a vyrovnane. maju vlastny zivot, nikto ich neobmedzuje.

usiko

ja tiez nic necitim k cudzim detom, je to to iste, ako nic necitim klu cudzim muzom a zenam...nechapem, preco sa mas spravat tutulimutuli k dietatu niekoho cudzieho....ja mam to iste, aj ked cakam babatko....podla mna je skor nenormalne, ze ludia utekaju k cudzim kocikom a obdivuju, beru na ruky cuzdie deti a podoben......ved ked ma nezaujima manzel mojej kamosky, preco by ma malo zaujimat ich dieta....budem mat vlastne a o to sa budem zaujimat....

Janka012

Neviemneviem
mam 27 rokov. podla mna najvyšši čas sa zaujimať o nejakeho muža, lenže ja sa ich skôr bojim. to bude tým že nemam s nimi dobre skusenosti, väčšinou to začalo už na škole. kde boli chalani hrozne drzi a posmievali sa za každu blbosť. potom tí pubertiaci po ulici, čo len nadavaju a robia zle. Potom mam troch bratov a tam som najviac spoznala krutosť ich spravania, či už k rodičom alebo ku mne. Všetci traja su hrozne agresivny, nadavaju rodičom ,nedavaju peniaze, byvaju teraz s nami iba dvaja ale mam ich plne zuby. Jeden z nich ma v 6 rokoch sexualne zneužival (rodičia to nevedia doteraz). Ten čo ma zneužival spi so mnou v izbe, mysli si asi že si z deststva nič nepamätam a ja mu to nema odvahu pripomenut. A nedokažem rodičom pomôcť v ich zmene spravania, ich vychovali skor kamarati s ktorými sa vlačili ... Otec chodil z prace domou väčšinou opity, škaredo nadaval, s bratom sa hocikedy pobili za ja som sa na to pozerala.
Tak po tomto všetko budem asi radšej sama do konca života. Kupim si mačku a budem si platiť uver (ak mi ho daju).

Asi budem do konca života radšej sama

ahoj123

si uplne normalna neboj :) ja som bola taka ista,kym sa mi nenarodil syncek....proste odmalicka som viac inklinovala ku zvieratkam,lutovala som zvierata bez domova,nosila ich domov,ked som videla steniatko tak som bola bez seba,ked male dieta,tak nic....a odkedy som zatuzila byt matkou a stala sa nou,tak sa to zmenilo...zvierata som neprestala milovat,ale uz je to ine,viac ma zaujimaju deti,celkovo...takze sa netrap... :)

neviemneviem

Kolko mas rokov, Janka012? Kedysi som bola taka ista, k detom chladny vztah, ziadne prihovaranie sa, ziadne nadsenie, taktiez - ked mal muz o mna zaujem, cuvala som... Rokmi sa to akosi zmenilo. Cez lasku k jazykom som sa dostala k ucitelskemu povolaniu a na deti som uz zvyknuta, pracujem s nimi, mam ich rada, prihovaram sa im, som nimi nadsena a kratke nevydarene vztahy vystriedal staly a pevny vztah. Asi je to o skusenostiach, postoje sa menia ako rastiemie, dozrievame... a vobec - nie je ziadny zakon, ktory by ti prikazoval skakat meter dvadsat, ked vidis male dieta... si taka, aka si, ber to tak. Pre seba si ok, nie? :)