Ak zbadam male dieťa napr v kočíku alebo ak ide s jeho mamou, tak to vo mne nevyvolava nejake emocie že sa mu musim prihovoriť, alebo ak mal brat dieťa tak nemala som zaujem sa s nim nejako pohrať. Ale ak zbadam šteniatko alebo mačiatko tak s tými by som sa dokazala prehrať aj celý deň, kupovať im hračky, starať sa aby im nebolo zle u mna... prečo je to tak? Som nejaka divna, ani chlapi ma nezaujímaju pri každom sa cela roztrasiem, namam sa s nim o čom rozprávať a viacej ho už nechcem ani kontaktovať aj keď mi vyzvaňa na mobil, tak zdvihnem z povinnosti a nakoniec ho aj tak necham a ak mi vola ešte tak nezdviham. Toto sa mi stalo asi s dvoma mužmi v mojom živote inak sa snažim vyhýbať mužskej spoločnosti, kde by mohol mať o mna niekto zaujem. Ale rozdiel v emociach k deťom a ku zvieratkam neviem či je to normalne. Čo som mnou je?
Prečo nemam taky vzťah k deťom ako ku zvieratkam?
Ja som presne taka ista! Milujem zvieratka a oni miluju mna, proste pre mna su to najkrajsie tvory na svete, a viem to s nimi a vsetko.Pritom ked ma nutia byt mila a hrat sa s nejakymi detmi je mi to trapne. A vobec to s detmi neviem, nepripadaju mi zlate, nezajimaju ma. A neviem mat seriozny vztah, vzdy sa chalanmi iba pohram a ked to z ich strany zace byt vazne vycuvam, snazim sa vuhnut stretnutiam a hovorom..
asi si sa zle reinkarnovala do ludskej podoby, mala si byt nejake zvieratko... ale teraz vazne, asi sa u teba neprejavil este materinsky cit a tuzba mat deti, starat sa o ne a vychovavat ich... neviem sice kolko mas rokov, mozno to u teba este len prepukne... a s tymi chlapmi, no treba popremyslat ci si sa niekedy neprichytila sama, ze si mala vacsi zaujem o zenu ako o chlapa, moze to mat potom suvis aj s tymi detmi... ked nepocitujes potrebu byt s chlapom, nezaujima ta sex a pod., potom automaticky nemas chut plodit deti
