Bulímia,anorexia

Ahoj Rita,
zatial sa nepozname, vieme tu o Tebe prilis malo. Pracujes, studujes, ake mas zaujmy, cim mas vyplneny den, ako vecery? Vies, pri havarovani psychiky je nuda nas velmi vazny nepriatel. Nuda je spustac mnohych myslienok, ktore by nas pri zaujimavom programe vobec nenapadli. Skus napisat o sebe viac.

Nasla som tuto stranku a velmi si zufam, ja neviem, ci mi viete niekto odpovedat....ale zevraj mam popri inych diagnozach,ktorych je pozehnane aj atypicku anorexiu a hlavny problem teraz mam, ze sa stale reziem, nudim sa- resp. neviem vydrzat den, prezit ho , je to hrozne prazdno-cely zivot.....je to priiiiserne namahave!! Stale si hovorim, ze si tie zily podreziem definitivne alebo mam tendenciu skocit z okna. Prosim, mate s tym niekto skusenosti? Dakujem za akukolvek odpoved.

Miska mas mail

Prijemne upršane poobedie:)

Ahoj Gabi, dakujem ti za tvoje slova, velmi si mi pomohla, dala si mi silu opät bojovat a nevzdavat sa.

Ahoj. Mam kamaratku, ktora kedysi bojovala s anorexiou. A zvladla to. No teraz sa objavila jej verna priatelka bulimia, ktora moju kamosku velmi nici. Nevie ako ma prestat, rodicia o tom vedia, chodi k psychologicke, ale nepomaha. A tak..ak sa tu, medzi vami, nachadza clovek, ktory nad touto chorobou zvitazil a dnes zije celkom fajn zivot, ozvite sa..mozno, keby sa porozpravala s niekym, kto celym tym peklom presiel a zvladol to, mozno by to nieco zmenilo. Dakujem Vam velmi pekne..:)

Pekny vecer prajem!Zaujimave prbehy som nasla na tomto portaly, no asi menej zaujimave je, ze patrim do klubu bulimiciek, co si vzdy povedia, ze uz dnes koncim na na dalsi den je opat to iste. Najhorsie je, ze sa s tym nemozem ani nikomu zdoverit, lebo vsetci si myslia aka som v pohode a vyrovnana, ale je to len vyborny herecky vykon, ktory zakryva to co sa deje vo vnutri. Boze, tak velmi by som si priala, aby sa ma to uz netykalo. Pol roka som celila rozhodnutiu skoncovat, potom sa mi to po pol roku podarilo a bola som tzv cista rok a teraz je to uz rok, co opat ku mne zavitala.Nedokazem sa na seba pozriet do zrkadla bez toho aby som si povedala, ze som taka aka som.Lenze teraz mam pocit,ze uz nemam silu. Prosim, poradte mi!Velmi pekne vam dakujem.

dagi: klud, dievcatko...Sedem rokov je pomerne dost ale nie je to stratene. Nutkave spravanie alebo opakovane ritualy v cinnostiach poznam aj ja. Ked som nevedela, co so sebou, ked som mala vnutornu nervozitu, ked ma nikto nastval, zacala som bez rozmyslu upratovat. Schytila som handru a uz som "jela".-)) A v duchu som si vravela, ze som sibnuta ale neslo to zastavit a trvalo to dve hodiny, kym nebolo vetko tip - top a ja celkom hotova.
Asi to bola kompenzacia nedostatku slov na obranu, nedostatku sebavedomia do boja s niekym, nedostatku cohokolvek...Ako to citis Ty? Kedy Ta to chyta?
A mas psychiatra? Nemyslis, ze by bolo fajn mat psychologa - terapeuta?
(P.S: okrem toho, ked nieco trva prilis dlho, zakonite sa nuka riesenie: co najsor vyprovokovat nejaku prudku zmenu. V sebe, zmena odbornika, zmena postojov v zivote - dlha cesta ale urcite nie az taka dlha, ako by si sa suchtala k cielu bez vyraznych zmien, lenivo a pohodlne. Do toho, dupni si a makaj na sebe! Vrav druhym, co si myslis, rob to, po com tuzis a spravaj sa presne tak, ako si vzdy chcela. Snaz sa neobmedzovat a necenzurovat sama seba. A naordinuj si pravidelne pohodicku namiesto upratovania.-)

ahoj, potrebujem sa niekomu zdvoverit, ja už nezvladam svoj zivot, vsetci po mne hucia a obvinuju ma, trpim anorexiou 7 rokov, ta mi presla do manie upratovania, dva razy denne musim upratovat inak sa nedokazem na nic sustredit, dnes ma otec zvozil, ze minam vodu, vraj mam ist psychiatrovi, a ja pritom chodím uz dvom, ja uz nevladzem...

Mishka,
lebo je to choroba a ta vzdy boli. Ked vyzdravies, tak toto Ta trapit nebude. Budes mat ine dolezitosti v zivote. Podla mna o zmenu tych Vasich priorit sa treba snazit, dievcata. Pekny vikend