Presne viem, ako ti je, keď stojíš pri sporáku a snažíš sa niečo ukuchytiť. A varí sa, vonia to, je toho kopa...no kto by odolal....ja som pri sporáku dennodenne, varím manželovi, deťom...a nie v malých množstvách a varím len to, čo máme radi...čiže....výsledok je na svete...Je to ťažké...naozaj...neviem, niekedy si poviem, že mi to takto vyhovuje, ulahodím svojím chuťovým bunkám a zároveň nepriberiem až tak veľa. A keď človek ževraj gcia, tak aj tak mu v tele ostane taká polovica z toho. Čiže nejaké tie živiny telo dostane. Horšie je to u anorexie. Tam telo nedostáva nič...Lenže ja mám problém aj s manželom. On nikdy nemá na mňa čas, ani chuť, on sa ma nedotýka, trávime spolu málo časo, takže ja som si večerný plán vybudovala takýto hlúpy. Deti spia, je kľud pokoj a mňa prepadá samota, depresia, smútok, nuda....