Bulímia,anorexia

mis.

vegepe, prepáč, ale nechcem tu už o tom písať...už som sa s tým všetkým zmierila, nezmením to, tak načo to tu budem pitvať...koľko máš vlastne rokov?

mama42

mis
doma mozno sa vsetci snazite..ale myslim si ze to neni vo vasej moci zvladnut tvoju chorobu v tvojom stadiu aj ked vam drzim prsty ale co ta citam tak sa nemas dobre a ty to vies

vegepe

miska
preco by si mala chciet umriet? len preto ze mamka nezvlada svoju ulohu? mas predsa niekoho ineho kvoli komu sa oplati zit - uz len seba, kvoli sebe. a teraz sa uz nemaju cim chvalit? preco? doteraz sa mohli cim chvalit?

mama42

vepege
vies ona nemusela byt ani v nemocnici a takisto nemusela uzivat ani antidepresiva iba rok chodila na ambulantne sedenia takze som rada ze to bolo takto a nie horsie zachytilo sa to myslim vcas
a nedistancuje sa jasne ze nie je to v podstate dost dobry otec
a okolie myslim sa to dozvie aj ked nik sa ta to priamo neopyta ...my sme sa po dvoch rokoch odstahovali do ineho mesta...myslim ze to bol tiez dobry tah

mis.

mama42, keby som nechcela žiť, tak tu už nie som...a ja viem, že sa tu nevyliečim, nič také od tohto fóra ani nečakám....

mama42

misha
pises ze nechces umierat v nemocnici:-( ale nic nerobis preto aby si zila ..ale ja fakt ti neviem poradit co mas robit..ked nechces ist do nemocnice ja neviem myslim ze tu na tomto fore sa nevyliecis..tu sa mozes chvilku odreagovat a povedat si nie som jedina co tym trpi ale miska ty si tu na tom z tych dievcat tusim najhorsie co tak ich citam

mis.

Tiež som myslela, že keď sa vyhladujem a skončím v nemocnici, že ma rodičia začnú mať viac radi a odpustia mi..ale je to zbytočné...už netúžim zomierať v nemocnici....ani trochu...