Bulímia,anorexia

S otcom sa už nebavíme asi tri roky, ale dôvod je iný. On psychicky týral nielen mna ale aj moju mamu a toto som mu odpustiť nevedela tak som mu vykričala velmi nepekné veci do očí a odišla som nadobro z domu. Mamu občas navštevujem, ale situácia ja stále velmi blbá.

misha vidis.. tohto sa ja bojim... ze ked to poviem psychologicke, tak prve co urobi ked strene moju mamku je, ze jej to zavesi na krk... moja mamka je ale v pohode.. ona by to pochopila, len ju nechcem znova sklamat....

natty, u nás je to rovnaké...naši si to nechávali pre seba, tiež nechceli, aby som išla k odborníčke- čo nechcú dodnes, aby som niekomu chodila...čo povie okolie? Hanby som už urobila dosť..to sú slová našich..Keby ma "nebonzla" psychologička našim, keď som mala 18, tak do dnešného dňa o mojej PPP nevedia!!!

alpa,
ja si myslim, ze si tvoj otec na tebe lieci svoje komplexy vlastnej neschopnosti - ale neboj - pride na psa mraz

alpa moj otec je v skutocnosti riadny slaboch... len sa tvari ze je neviem co... nechcel si priznat zeby som to mohla mat... nechcel si priznat chybu... nemohol to povedat nikomu, lebo co ak by naaahodou to bola jeho vina.. co by naaaahodou nepekne mohli ludia na neho povedat... aku hanbu mu robi jeho dcera... :/ nenavidim svojho otca za to co mi urobil...

Alpa, tak toto bolo od neho odporné!!!!!!! Aký máte teraz s otcom vzťah?

Môj otec mal na mna tiež velke naroky.Chcel aby som vyštudovala dve výšky, pritom on nemal ani len maturitu, len sa cely život hnal za peniazmi. Ked sa dozvedel že mam bulímiu, zaščal ma citovo vidierať, potom sa mi vysmieval a povedal to hocikomu. Dement. Sorry ale také poníženie a este sa mi vyhrážal že to povie mojmu priatelovi, nakoniec som mu to musela povedať sama. Bolo to v pohode.

Natty, ani ja to nechápem, a je mi to ľúto, pretože teraz mi to ostalo- to nutkanie všetko dokázať...a keďže to neviem splniť, utápam sa naďalej v PPP...myslím, že keby nebolo toho nátlaku od okolia, tak som z PPP už vonku, lebo už to nie je len o túžbe byť štíhla...

misha ja tento pristup nechapem... rodicia si myslia, ze si z deti mozu urobit co chcu... ja snad taka nikdy nebudem

problem je v tom, ze chybu si s najvasou pravdepodobnostou nespravila ty
a asi ani netusi, ake vazne ochorenie to je