Ahojte!
Je opat jeden z dni, kedy zistujem, ze akokolvek je vonku krasne, nemam s kym von ist, resp. nemam nikoho, s kym by som aj chcela ist - ak ak aj su taki ludia, nie su medzi nami take vztahy, aby sme spolu niekam sli a uzivali si zivot.
Obcas zvyknem ist von sama, ale dnes mam pocit, ze by som neuniesla pohlad na ludi vo dvojiciach, v trojiciach, v skupinkach, ako sedia vonku na kofole alebo na kave a ja som zase vonku sama.
Pozna niekto podobne pocity, resp. ma niekto podobnu situaciu?
Povedala som si, ze skusim aspon takto s ludmi byt v urcitom kontakte a teda hlavne s takymi, ktori tieto pocity poznaju...(moje uzke okolie predstiera, ze nevidi tento moj problem...).
Potesi ma, ak niekto napise!