Osamelost, samota

Aj ja mam 29 :) Neboj, vsetko je pred Tebou, cely zivot. Pozri, kolko nas tu je, lebo momentalne nemame co robit alebo sa nam nechce nic ine. Za mrakmi sa vzdy ukryva slniecko, aj ked ho nevidime a vsetko vyzera ako navzdy :) Drzim palceky.

Jeej, vdaka za vsetky odpovede :). Ako rychlo!

No, Mate59, priatela momentalne nemam a roky som travila tym, ze som chodila vela do spolocnosti, zial, nebola to vzdy moja krv. Roky takejto umelej socializacie ma dost vycerpali, hoci nelutujem, skutocne mi pomohli vysporiadat sa s pocitmi samoty v istych obdobiach a obcas tychto ludi este vidam - len je to take..nie je to vzdy uplne ,,relaxacne" ako s niekym, s kym to prirodzene slape...Tato situacia je u mna aj tym, ze sa vyskytli zmeny v socialnom okruhu - ludia okolo mna a ja - uz mame ine zivotne trate, nejako sa menime...

Dievcata, vdaka aj vam za prispevky! Nad psikom uvazujem trosku - presne z toho dovodu, ze clovek stretne ludi...

Alusinka, mam 29 :) Kolko mas ty?

Vazne vam vsetkym dakujem, je to paradny pocit, ze aspon takto online niekto tieto neprijemne pocity zdiela! Hlavne v den, ked to na mna riadne dolahlo. Hned je mi lepsie :) Vdaka este raz!

Ja som dala pred rokom vypoved a som stastne, ze mam konecne pokoj od tych ludi tam. Nehovorim, ze ja som bezchybna, ale tolko som si s nimi uzila, ze jeden by neveril, tento rok je pre mna psychohygienicky.

Agneska, netrap sa, urcite si najdes okruh priatelov. Ja sama poznam dost ludi ako ty. Bolo by dobre dat vas dokopy. Aj mne dojde niekedy smutno, ale som asi skor vlk samotar, akonahle si spomeniem na poslednu pracu, jezia sa mi vlasy. Aj ked ja mam ludi velmi velmi rada... Hovorim vsak najma iba o poslednych asi 3,5 rokoch, to ma teda riadne fackovalo.

A pozeram, ze si z BA, kolko mas rokov? Kludne by sme si mohli dat aj "rande na slepo" a vyjst si niekam na kavicku... :) (ako som sa prestahovala do BA, tiez nemam okrem priatela a kocurika moc kamaratov s ktorymi by som sa sla len tak niekam zabavit)

Alebo si zaobstaraj psika .) medzi psickarmi casto najdes spriaznene duse, aj na dlhsie prechadzky...

...poznam to...ked som bola zamestnana, mala som vela "priatelov" (brala som ich s rezervou)...ako dobre... dnes uz takmer rok bez prace (nie vlastnou vinou) ma ani na ulici nepoznaju....takze tomu celkom rozumiem...

ak nemáš priateľa,prečo nejdeš napr. s kamoškou a niekam medzi ľudí,tam spoznáš veľa nových tvarí.