mam velke depky

martina022: Súhlasím s tebou. Presne si to vystihla to s tou úspešnosťou v živote. Poznám to na vlastnej koži a musím povedať že teraz keď mám 16 som si to začal uvedomovať. Tiež som bol šikovaný, klamaný, vysmievaný.Naučil som sa neveriť ľudom, sám za seba sa správne rozhodovať, viem čo je správne a čo nie a naučil som sa toľko vecí za ktoré ma má mnoho kamarátov rado a to hovorim aj o kariére. Viem, mám iba 16 a nechcem sa tu chváliť ale dávam to za pravdu [a veľkú pravdu - poznám svoje:)].

neviem, či máš ozaj 12, ale poradím ti aj tak. Netráp sa veľmi tým, že sa ti vysmievajú, sú to tupci nie len preto, že sú ešte deti, ale hlavne preto, že hlúposť sa rodí v dave (dôkazom je škola, politika a náboženstvo). Radi poukazujú na nedostatky tých citlivejších v triede, lebo sa snažia zakryť tie svoje. Preto sa snaž odhaliť ich slabiny a vždy, keď zaútočia, tak im to vráť. Ak by to zašlo ďaleko, určite to povedz učitelke.
A nebudeš mi veriť, ale väčšina z tích, ktorí boli v detstve šikanovaní sú v dospelosti veľmi úspešní v os.živote aj v kariére. Proste sa musia už v detsve naučiť spoliehať sa na seba a musia sa 5 násobne viac snažiť. Hlavne sa dievča nauč mať rado samu seba takú, aká si, nemaj komlexy (každý by mohol nejaké mať) a snaž sa osobnostne rásť, čítaj, uč sa a buď otimistka. A ten zovňajšok sa zmení, ver mi:)

Viem že to s tou strednou trošku predbieham čas, ale je to tak..

lulu333: chápem ťa... poviem ti na začiatok niečo: Mám síce 16 ale ja som takéto zažíval od svojich 5 rokov.. V škôlske som mal jedného kamaráta a v škole po 8. ročník som mal max štyroch. Ostatný mi nadávali že smrdím, vyzerám hrozne, šikanovali ma.. Depky som vtedy z toho nemal lebo vtedy sa mi to zdalo byť normálne. Ale keď som mal 15, našiel kamarátov V TRIEDE (pretože už konečne pochopili pravú hodnotu človeka) som si všimol ten rozdiel medzi mnou a nimi. Bol to taký, že ja som tichý, strašne hamblivý, nudný a proste nemám základ komunikácie pretože po celé tie roky som komunikoval akurát tak s rodičmy a aj to bolo že "Máš úlohy? ".. a podobne rodičovské "hovadini".. Takže som často nekomunikoval, a v 15 ma brali síce už ako obetavého dobrého kamaráta ale dávali mi najavo že som tichý. Už je tomu asi rok a pol a stále je to rovnaké ale nevzdali sa ma..

A toto som ti chcel povedať.. Je pravda že depka na mňa dolahla až teraz ale hovorím ti: nerež sa, neubližuj si. Nevieš aký je skutočný svet :) Prestúp na inú školu a bude všetko v pohode. A ak nie, tak sa zatni a prejdi tie roky nejak na stredú. Na strednej sa budu k tebe správať úplne inak aj keby akokoľvek vypadáš. Viem aké to je, veľa ludí mi hovorilo "Zmier sa s tým.. Prežiješ to nejak.." Ja som poslúchol a dobre to dopadlo. Aj keď mám isté poruchy, na strednej ma berú ako normálneho človeka a kamaráta.

Jednoznačne prestúp a ak nie, tak ignoruj všetkých a choď si Za svojim cieľom a nikoho si nevšímaj. :) Prajem veľa štastia!!

aha a este - prosím ťa, nerež sa, to je totál blbosť, to ti nepomoze a budes mat viac problemov

Ešte by ma zaujímalo Lulu, aké poučenie si si odniesla :)

lulu a fakt chod ku tomu psychologovi, urcite ti pomoze, mne velmi pomohol ;) bude to dobre neboj.

diki za pomoc! a este k to u to neni vymislene...

vies co, v 68om prchali vsetci a nebrali si nic, a teraz si ako dobre ziju v zahraničí...tu to lepsie nikdy nebude
šla by som hned ale nemozem, zavazky :)

a ty sa nestahujes ? :D .. a mne je tu inak dobre :) a neviem ci by som to stihla, odstahovat sa kym sa to vsetko nepobabre :)