žena a vek 40 rokov

Anita11

Luky,
sme tak staré, ako sa cítime. Aj v 20-tke sa može človek cítiť ako starec a v 40-tke zasa ako mladica. Ak slúži zdravie a máme prácu, ktorá nás ako-tak uživí a uspokojí a tiež máme rodinu, teda máme sa ku komu domov vracať, čo si možeme viac priať. Užívajme si to, čo máme.
Ak nám aj z tých vecí niečo chýba, vždy je prečo žiť a z čoho sa tešiť. Je len na nás, ako sa k životu postavíme nech máme akýkoľvek vek.
Ja už mám po 40-tke, vek veľmi neriešim, myslím si, že každý vek má svoje čaro, nemožeme to stále porovnávať, čo bolo, alebo zasa myslieť a deprimovať sa nad tým, čo bude. Žime pre súčasnosť.

Nedávno som počula úsmevnú vetu: Aj 50-tka je pekný vek, možeš robiť to, čo v 20-tke, len to vyzerá smiešne.

Chcem tým povedať, že máme žiť ako 40-tničky, tada nerobiť zo seba babičky, ale ani nemyslieť na to, že na nás vek nevidieť.

vebe

Velmi narocne, vsade same povinnosti a dost prace, ale inak dobre.Fyzicky necitim ziadne zmeny. Vsetko je akosi rozbehnute a neuveritelnou rychlostou sa vali vpred - myslim tym deti, manzelstvo, praca. Spavam tak 6 hod denne, lebo viac mi na spanie nezvysuje, ked chcem stihnut vsetko, co musim alebo chcem - teda opat praca, rodina a nejake sporty.Tej 40-dsiatke nevenujem zbytocne velku pozornost, akceptujem to, ale netreba sa v tom velmi vrtat. Treba si povedat, ze v tomto je to spravodlive, aj ta najmladsia raz zostarne.