ahojte
pisem tu prvykrat. ako som uz citala, nie som v tomto sama, je nas viac, ovela viac... zacala som pred 5 rokmi, najhorsie na tom je, ze som vedela do coho idem. vedela som, ze chcem schudnut,a ze milujem jedlo a bez vracania to nepojde.tak som s tym zacala. schudla som 10 kil, a po roku som sa priznala mame, najprv ma kontrolovali, potom sa na to zabudlo.tak som pokracovala a klamala som vsetkym okolo mna.vaha sla dolu, prestala som, potom hore, zacala som znova, a takto je to dokola uz 5 rokov. teraz som pribrala 2 kila a mam hrozne depky. je to tak tazke vydrzat. chcem byt zdrava, ako ini ludia, a nie vkuse rozmyslat nad jedlom a zachodom... rozmyslam, ze prestanem jest, alebo ze budem jest len trochu, anorekticka byt zasa nechcem. nebavi ma pocuvat ze sa musim zdravo stravovat, lebo ja to nedokazem, nedokazem jest a normalne. mozem sa najest a vyvracat, alebo nejest a hladovat.potrebujem sa s niekym porozpravat, rozmyslam nad psychologom.mam dobreho priatela, chce aby som mu povedala,ked sa trapim. ale ked ja ho nechcem zatazovat,jeho mama je anorekticka, a ja mu nechcem pridavat na starostiach. co mam robit :(
Bulimia ma nici
Milá ana_bella, ja som na tom podobne ako ty, akurát že netrpím PPP 3 roky, ale už celých 15 rokov! A poviem Ti, je to peklo, aké by som neželala ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi! Najprv som trpela 5 rokov anorexiou a potom prišla tá odporná bulímia...a ja neviem ako ďalej, už som skúsila asi všetko možné - 17 krát som bola hospitalizovaná, bola som v nemocnici aj pol roka v kuse a nepomohlo...som už zúfalá, čo mám robiť, poraďte prosím ..choroba ma ničí - zuby, vlasy, nechty, tráviaci trakt, obličky, pečeň, to všetko mám zničené, dokonca som brala aj všemožné nebezpečné anorektiká na schudnutie, aj ich potom stiahli z trhu, lebo ohrozujú život, ja som o tom vedela, ale nedbala som na to, hlavne že mi mali pomôcť schudnúť, ale aj tak som z nich neschudla, je to iba reklama, nič nefunguje...
ana_bella, ani neviem ako ti mam pomôcť. uplne viem, ako sa cítiš. Presne to iste, som zažila, keď som bola v USA. A odvtedy nie a nie sa dostať z toho. Síce už som na tom omnoho lepšie ako keď som bola v USA, ale stale som v tom! Jediný spôsob ako sa z toho dostať je pravidelne stravovanie a pevná vôla. Ale najdôležitejšie zo všetkého je, keď sa preješ - povedať si: tak, čo nič sa nestalo a pokračovať akokeby bolo všetko v pohode, mne len to pomáha. Držím palce, nech sa sa ti podarí urobiť aspoň nejaký krôčik vpred!
Nie je to take lahke ako si myslite a aj ked to nechcete pripustit ludi ktori nikdy nemali ED nikdy nepochopia ake to je, o com to je. Hlavne baby ktore su prirodzene chude a mozu jest cokolvek bez pribratia, nemusia sportovat kvoli dobremu metabolizmu a genetike a pritom hovoria ze je to zasluha zdravheo stravovania a sportu. Nikto kto nezazil, nepochopi ake je to bat sa pohladu do zrkadla,pohladov ludi, samej seba,vahy a jedla. Preco to pisem? akurat som sa zrutila:( neviem co sa stalo len som sa sprchovala a prislo to na mna. citim ze uz dalej nevlazdem, toot nie je zivot. Od 13 rokov si nic nepametam , je to ako jeden velky gap. Teraz mam 16 a uz so to 4 roky co bojujem s ED. Stale sa pytam preco ja, preco nemozem byt jedna z tych stastnych, preco nemozem jest normalne a uzivat si zivot. nejde to:( moj pribeh? Vyhladovala som sa, samozrejme ze som to nevidela, bola som unavena, chronicka depresia, socialna fobia, opustena, ale stastna. Potom prislo peklo- mia. A trva az do dnes. Az do dnes, ked som tu , v US a snazim sa zmenit svoj zivot, neuspesne. Kazdy den je o jedle, vracani, behu , cviceni:( Ja uz naozaj nevladzem. Nenavidim sa, a preto nedoakze mat rada nikoho ineho. Akurat som sa prejedla , vracala,behala 4 mile, citim sa otrasne a stale sa pytam preco, preco musime takto trpiet:( Najhorsie je, ze neviem ci dokazem prestat. Viem ze ia ma nici, ale asi by som sa bez nej citila prazdna, obycajna..niekto podobny?
janka a odkial si?
Ahoj. Mam kamaratku, ktora tiez trpi bulimiou. Ako mi to popisuje musi to byt veru strasne. Spolocne to vsak prekonavame, preto si myslim ze je mat niekoho s kym sa mozes o tom porozpravat. Ak nechces priatela velmi zatazovat, aj keby mal vediet o tom ako sa citis, tak sa porozpravaj s nejakou dobrou kamaratkou. Najvacsi problem je ze si musis zvyknut na normalne stravovanie a prestat si vycitat ze jes. Z jedla predsa ziskava cele tvoje telo energiu na existenciu, uz len na take dychanie a rozmyslanie. Ked jedlo vyvratis, tvoje telo nema potrebne energiu a ty sa potom citis unavena, vycerpana, nervoznejsia (nervy potrebuju byt obalene tukom), mavas depresie a strach. To vsetko je nasledok toho, ze telo neprijima v strave potrebne ziviny. Ak nechces pribrat, resp. chces schudnut a nechces sa citit pod psa, ale vitalne... tak jedine co mozes urobit je zmenit svoj doterajsi zivotny styl. Jest v pravidelnom case v rovnakom mnozstve (tak aby si sa citila syta) stravu. Odporucam ti na ranajky ovsene vlocky (najlepsie chutia take s hrozienkami a nejakym susenym ovocim:), obsahuju hrooozne vela potrebnych vitaminov a budes sa z nich citit syta dlho...daj si taku normalnu davku na ranajky...na obed si dopraj polievku a druhe jedlo, mala by si zjest v takej davke ako bezne vidis v restauraciach a k tomu, alebo potom spapaj misku salatu (mozes si tam dat kukuricu, mrkvu, taky ten fialovy salat, zeleny salat; salat obsahuje velmi vela vlakniny a pomoze tvojmu telu velmi rychlo spracovat jedlo ktore prijmes; po takej poriadnej porcii salatu ak nie si na neho este zvyknuta vie aj dobre prehnat) a na veceru si daj take dva krajce chleba s nejakou fajnovou natierkou a s teplym cajom, alebo kakaom... ak jedlo vyvratis potom co ho zjes, uskodis svojmu telu omnoho viac ako keby si to neurobila a nechala ho pekne spracovat... telo je po vyvracani vycerpane a preto si nasledne pyta vyssiu davku jedla, a ty mas z toho depku ze co si stale hladna....vazne skus toto praktizovat ako som ti napisala, ja mam 23 rokov, vysku 175 cm a vazim okolo tych 55..viem ze je to trochu podvaha, ale ja sa citim zdravo, sviezo a plna energie a svojej zeleninky sa nevzdam! :) podla mna je aj tak najdolezitejsie ako ta druhy vidia, ci ako stastneho optimistu alebo vecne nespokojnu dievcinu ktoru trapi kazde kilo navyse, ktore nikto ini nevidi...
