Vysvetlí mi niekto niekedy, prečo sa toto všetko muselo stať mne? Začalo to nevinným chudnutím kvoli tomu, aby som sa istej osobe zapáčila. Odvtedy samú seba trápim a týram... Bud hladom, alebo prejedaním a vracaním. Som chorá, áno až teraz si to skutočne uvedomujem. Zdravý, normálny človek sa predsa netrápi hladom, další den sa neprežere do prasknutia a následne sa pôjde vyvracať. Normálny človek nerozmýšla vkuse nad tým, čo bude jesť, čo môže jesť, čo nemôže jesť, nerieši čo kde kedy ako... Nikto nie je dokonalý, tak prečo to nechcem pochopiť a chcem byť dokonala??
Zacalo to nevinnym chudnutim..
ved prave zivot nam unika, ale same sa z toho asi nedostaneme... kazdej z nas chyba nieco u mna je to laska...
Prečo?
Škoda, že sa len navzájom ľutujete a podporujete sa v zaoberaní jedlom a výzorom.
A medzitým vám život uniká...
ako keby som to ja pisala.. uz 3 roky:( kazdy den je iba o jedle. preco?:(
Zabudnuta - akokeby som to pisala ja .. :) Tiez som si vravela, odopieram si predsa tak si mozem dopriat cokoladu - a vzdy to skoncilo pri celej surovo zozratej tabulke, dotlacenej kakaom a este dalsimi vecami... Naozaj to takto nejde, treba najst nejaku rovnovahu v tychto veciach... Ostatni ludia su predsa stastni a ani im na um nezidu taketo otazky, ake riesime my... Musi sa to podarit aj nam!!!!
Tinka ja sa tiez snazim jest pravidelnejsie :) doteraz som neranajkovala nic, zvykla som obedovat po navrate zo skoly okolo 14 30 a na vecer o tej 17 len nejake ovocie - clovek aby sa potom cudoval, preco ma take navaly zravosti a nechudne... Teraz mam tie ranajky, potom obed, veceru a tak okolo 20 si dam este nieco malicke.. :)... Ale cuduj sa svete, u mna ta zmena s ranajkami a tym obedom urobila obrovske divy, vobec nemam prehnane chute a ani nebyvam hladna, akoekby sa to trosku stabilizovalo ten metabolizmus...
Baby, take pravidla mam aj ja, ranajky, obed, vecera...poobede ziadne sacharidy, to sa mi zda vela, toto sa mi zda vela, tieto potraviny su zdrave, tieto nezdrave... zakazy, prikazy, cvicenie...ked jem malo dlhsi cas citim sa dobre, lebo som chuda, nie som nafuknuta...potom pride cas ked si poviem dlho som si odopierala trosku si mozem dovolit lebo som chuda...tak si dam nieco co si povolim sama napr dam si z mc donald kuraci salat... kavu... potom mavam obdobie ked neznasam vsetko jedlo, pytam sa samej seba preco clovek musi jest??? neznasam svoje mlandrave stehna...brucho..vsetko...niekedy si prajem aby som sa uz rano nezobudila
neuveris, ale co sa tyka toho poriadku tak to aj ja mam svoj " system":-) ranajky tiez okolo 8-9,obed o 13, vecera o 17. Teraz som sa rozhodla, ze prave mozno to bude zle. Dala som si zavazok, ze budem jedavat kadze 3 hodiny bez ohladu na cas. Bo ked mam zachvaty "zravosti" je mi aj ten cas ukradnuty, mozno mi to pomoze a budem o krok dalej. Len dufam, ze sa to naucim.
Tinka mas pravdu, je to tazke... Ale neviem, ina rada asi nie je :( To je proste vsetko v hlave, tam to zacalo a tam to aj musi skoncit. Niekedy je velmi tazke vysvetlit "normalnym" ludom, preco vnimas jedlo inak ako oni... Moji spoluziaci nevedeli pochopit, ako to, ze v priebehu dna v skole nemam ziadnu desiatu ani obed - za tych par rokov ma viac menej nevideli jest. Alebo ja mam napriklad potrebu mat vo veciach rad a poriadok - ranajky okolo 7,8; obed niekedy okolo 13 a veceru o 17... Az tak daleko som zatial nepokrocila, aby som tieto "ritualy" ignorovala, ale aspon uz jem takmer vsetko a psychicky sa citim neporovnatelne lepsie... Treba bojovat a nenechavat sa strhavat nerealnymi myslienkami - boky ake sme mali v 15 uz mat nikdy nebudeme, pretoze sme vyrastli a podobne.. :) Spolocne to zvladneme!
no ja viem presne ze to treba si uvedomit, ale ako sama vies, je to tak neskutočne tažke. Ten pocit obmedzovania a stale v napati je strašný... Musime veriť, že raz sa nam podari zvitazit nad tymi pocitmi a budeme ziť konecne normalne. Myslim, ze kazda sme si uz kvoli tomu vytrpeli strasne vela a preplakali az az.
Dievcata - ten zacarovany kruh poznam doverne, pred 3 rokmi som sa vyhladovala na kost a kozu, odvtedy som par kil nabrala a az donedavna som sa to neustale snazila zhodit. Neustale odopieranie, odmietanie ranajok, sama zelenina, zakazovala som si restauracie... Proste horor... Az som si pred par tyzdnami jednoducho uvedomila, ze to je hlupost. Nie som oblejsia, mam viac menej normalnu postavu a tu som sa snazila utyrat k niecomu neprirodzenemu... Ani neviem ako, ale prijala som samu seba taku, aka som. To je mozno ten kluc, ale je tazke ho dosiahnut...