Bola mi diagnostikovaná soc.fóbia a uzkostná porucha.Beriem lieky,ale uzkostlivá som stále,nechápem vsak preco tá SF,ked vlastne strach z ludí nemám,viem sa zoznámiť a aj nadviazať rozhovor,ale o bližší vzťah záujem nemám.Chcem byť stále sama,mám svoj vlastný svet,v ktorom mi je dobre.Depresie uz nemám.Ludí nemám rada rada,ale ani ich nenávidím.Mám aj priatela,ale myslím,ze mi na nom nezálezí.Vzdy sa prekonám a robím veci ktoré musím spravit,ale vovnútri mám vzdy túžbu byť sama...Najhorsie je,ze nemám ani ziadne výčitky...Je mozné ze ide o nejakú psychickú poruchu?
chcem byť sama
lonelygirl
mari
V stredoveku by ste sa mohli stat pustovnikmi alebo pustovnickami. Dnes to uz asi nie je v mode, tak sa teda mozte zasvätit vede alebo umeniu.
jefima
myslím,že každý z nás / alebo väčšina / má svoj vlastný svet do ktorého utekáme keď sa cítime zle.Toto miesto nám poskytuje bezpečie pred vonkajším svetom ktorý v tej chvíli odmietame.Potiaľto je to v poriadku.Lenže potom je potrebný návrat späť a myslím dobrovoľný.Ak nepociťuješ potrebu "žiť s ľuďmi" asi to bude psychický problém.
dorian
no podla mna ak ty s tym nemas problem ze si individualistka tak to nemusi nikoho trapit, ked je tebe dobre tak by malo byt vsetko v pohode..ja som na tom tak podobne, tiez mam vlastny svet a nepotrebujem neustalu spolocnost..je mi dobre samej..
alpha
aj ja mam niwkwdy tieto pocity ale nie az do tejto miery venuj sa cinnosti ktora ta bavi a naplna umenie alebo studium takito ludia by mohli zasvatit svoj zivot vede alebo umeniu budes uzitocna budu ta mat radi a ty si zachovas svoj svet
