To co sa mi stalo sa stalo mnohym ludom , ale nikdy by som nepovedala ze sa to moze stat aj mne. Mala som priatela, pred mesiacom mi zomrel. Neviem ako mam bez neho dalej existovat, neviem sa zchiti zasmiat a byt stastna. Chodili sme spolu styri mescie, styri najkrajsie mesice v mojom zivote. Bolisme dokonaly parik a planovali si buducnost, pretoze sme vedeli ze budeme spolu navzdy... ze chceme byt spolu dlho dlho.. boli sme si sudeni vedeli sme sa porozpravat o vsetkom a ja viem , ze moj zivot teraz nema ziadnu cenu . Mal kopec kamaratom, ktorych to vzalo takisto, ale vsetci sa s tym vedia vysporiadat a zit dalej tak isto ako doteraz, ale jako ja mozem ist dalej ?... ked bez neho to uz nie som ja ... mozno si poviete ze styri mesiace je malo ale my sme boli spolu kazdy den a vsade kam chodim vsade mi to pripomina jeho lebo sme boli spolu vsade. Strasne ma to ubija prve na co si rano spomeniem je, ze uz tu nie je so mnou a ja nemam na nic chut, nic ma nebavi a v zivote uz nebudem taka stastna ako som bola s nim a nedokazem mat nikoho radsej ako jeho . NIKDY...
Zrutil sa mi zivot
A ak by si mala pocit, ze to nezvladas, kludne navstiv psychologa, tomu sa mozes vyrozpravat, aj vyplakat.... Nie som zastancom antidepresiv, ale v obdobi, ked sa clovek topi v smutku, mozu byt zachrannym kolesom...
Este raz vela, vela sily... a mysli na to, ze on ta urcite nechce vidiet smutnu... Drz sa.
ZuZulla
čítam tu tvoj príspevok a mám slzy v očiach.je zvláštne že človek si v takýchto chvílach vie uvedomiť že nie sme tu navždy.v hlave mi výria myšlienky premárneného času.čas ktorý možno ani nie je tak dlhý ani pre nás.veď ani mi nemôžeme vedieť dokedy sme tu a predsa tolko premárnených chvíl,tolko zbytočných hádok a hlúpostí.
chápem tvoju bolesť hoci nemôžem povedať že "viem čo cítiš"-lebo to fakt neviem.vie to iba ten človek čo to zažil.je mi strašne lúto že ťa osud postavil pred takúto ťažkú skúšku.hladám slová ktoré by ťa potešili a ktoré by zmiernili tvoju bolesť ale asi márne.to že čas všetko zahojí ti asi už vela ludí povedalo a asi ešte aj povie.lenže tebe to asi teraz nezmierni bolesť ktorú cítiš.asi si spravila dobre že si sem napísala.aj vyrozprávanie zmierňuje bolesť.dúfam že niekto najde slová aby ťa utešil alebo sa o to aspoň pokúsa.ja ti prajem aby sa ti podarilo prekonať toto ťažké obdobie.zvládneš to uvidíš.musíš to zvládnuť.kôli sebe aj kôli nemu.on už vždy ostane v tvojom srdiečku.prajem ti aby si našla svoj duševný pokoj a bola v živote šťastná.
Je mi velmi luto, co sa ti stalo... Viem, ze je to pre teba velmi tazke a ze to velmi boli. Ale zial, neda sa to zmenit, neda sa to vratit, neda sa urobit nic. Len to nechat preboliet a zit dalej... Aj ked sa ti to teraz zda tazke, alebo priam nemozne... Ale chce to cas, jedine cas, a hoci nikdy nezabudnes, naucis sa s tym zit...
Sme tu len na chvilu a nie sme panmi svojich zivotov.. Tie nam neboli dane, iba pozicane... Viem, ze predstava, ze ho uz nikdy neuvdis, je velmi bolestiva, a mesiac je este velmi kratka doba, ale zbytocne sa neutapaj v bolesti.
Tvoje myslienky sa asi stale vracaju k nemu, ale skus mysliet na to, co sa stalo, co najmenej, nebud sama, chodievaj von, stretavaj sa s kamaratmi... Ved ON by iste nebol stastny, keby videl, ze sa trapis...
Takze to nevzdavaj, uvidis, ze zasa vyjde slnko a bude dobre... Ver mi, ja som to tiez prezila, aj moja laska zomrela, mali sme dokonca kratko pred svadbou. Aj mne sa v tom okamihu zrutilo vsetko... No kazda rana sa raz zahoji, len sa v nej zbytocne netreba rypat, ale radsej ju nechat zacelit.
Takze ti drzim palce a posielam vela, vela sily, aby si to zvladala co najlepsie.
cas... cas vsetko vylieci
