Ahojky,mala som tu kedysi temu... zajtra nastupujem po 8mesiacoch na brigadu,11 dni,a uz teraz je mi zle,zaludok mi kruti,rano vstavam o pol 5,navaly tepla,zimnica,dokonca ma aj prehnalo,nic do seba nedostanem.Stalo sas presne to coho som sa obavala...len predstava ze tam musim stat 8hodin zajtra,len z toho mi je na vracanie,stale ma napina,co mam preboha robit??Partnera div v noci neudusim co sa na neho tak tlacim a drzim ho za ruku,kazdu chvilu sa budim a prehadzujem,mam strach a neviem z coho,prosim vas ma tu niekto podobny problem??Ako to mam riesit,mam tabletky persen ale nemozem ich brat do konca zivota a chemiu nechcem,poradte,vzdavam zivot:((
Strach z prace
skus najst dovod coho sa konkretne tak strasne na tej brigade obavas a potom ho skus odstranit.hlavne to v ziadnom pripade nevzdavaj.drzim ti palce.
Ahoj, bei, ako si pretrpela brigadu ?
Bud rada, ze to je len na tak kratko. Ber to ako trening pre neprijemne situacie. Budes ich musiet zvladat mnoho. Povedz si trebars, ze dva tyzdne vydrzis a basta. Aj keby na tebe rubali drevo.
Ak by mi ta brigada naozaj tak vadila,na tak kratku dobu by som sa nekaslala a uzivala napr. Neurol alebo Lexaurin.
Beatrice1,
v prvom rade nevyvíjaj na seba zbytočný tlak. Povedz si, že tam ísť nemusíš, ale chceš, chceš to skúsiť na krátku dobu, 11 dní naozaj nie je veľa. Nemysli teraz na celých 11 dní, rozhodni sa postupne, ak sa bude dať prežiť v práci deň za dňom. Takže zajtra chceš skúsiť ísť do práce na 1 deň, si zvedavá, ako to budeš zvládať. Teraz sa asi podceňuješ a preto potrebuješ zistiť, že to dokážeš (ja Ti naozaj verím, že áno). Robíš to pre seba, je to Tvoje rozhodnutie, a ak to bude naozaj neznesiteľné, tak to necháš tak. Ale prosím Ťa, skús vydržať celý deň do konca, všetky tie nepríjemné sprievodné telesné pocity majú len psychický podklad. Vydrž ten tlak do zajtra a určite tam choď. Vieš, čo bude nasledovať, keď nepôjdeš. Pocítiš krátkodobú psychickú úľavu, ale z perspektívneho hľadiska problém odsunieš na neskôr. A vyhýbanie sa tejto situácii len zvýši Tvoj strach pre budúci pokus. Aj keby si mala zvracať a cítiť sa hrozne, nevzdaj to, keď sa nedá inak, tak si zober niečo na ukľudnenie, ale choď. A nemysli na to, ako zvládneš 8 hodín. Zvládaj hodinu po hodine, v práci sa snaž sústrediť na prácu, nie na podružné veci - čo Ti prebieha v hlave a ako sa cítiš. Prípadne mysli pri práci na pekné veci, spomienky a nezabudni si stanoviť za to, ak vydržíš celý deň nejakú odmenu. Zvoľ si ju už hneď teraz, niečo dostatočne motivujúce, na čo by si sa mohla už v práci tešiť a zároveň také, aby si ju zrealizovala hneď zajtra po práci - niečo si kúpiš, alebo pôjdete s priateľom do kina a pod.
Na zajtrajšok sa pozeraj s nadhľadom. Je to jeden deň, ktorý ako každý iný sa raz skončí. Ak aj s ním nebudeš veľmi spokojná, nič sa nedeje, čas plynie a odplaví aj tento deň. Tak, keď už ho máš k dispozícii, tak si ho skús trošku spríjemniť. Ak sa dá, zober si napr. diskman s nejakou obľúbenou hudbou na počúvanie(neviem, akú prácu budeš robiť). Myslím si, že s prácou ako takou nebudeš mať problém, Tvoj problém je len v Tvojej hlave a nikto si to ani nemusí všimnúť. Takže Ti držím prsty, budem zajtra na Teba myslieť a potom napíš, ako si pochodila. Ver mi, najhorší strach je ten z očakávania, keď človek nevie, do čoho ide a vytvára si v hlave katastrofické scenáre. Preto tam potrebuješ ísť, aby si zistila, že katastrofa sa diať nebude. Ak nebudem mať pravdu, tak mi môžeš zajtra vynadať : )
zatial mozes vyskusat nejaku relaxaciu.. pusti si dobru hudbu, mysli na nieco pekne, medituj, rob nieco co mas rada.. skus sa upokojit, zhlboka a do brucha dychat, opakovat si, ze sa nic nejde a ked nejde o zivot, nejde o nic.. kup si medovkovy caj alebo caj z lubovnika bodovaneho a pijavaj ho.. a ked ti to nepomoze, tak sup k psychologovi, fakt sa nemas preco hanbit a uvidis, ako ti pomoze;-)
beatrice - kazdy z nas zaziva nejaky ten stres.. su ludia, ktori ho vedia perfektne zvladat a potom su ludia, ktorym robia urcite stresove situacie velke problemy.. moze to byt ich povahou, ci uz su velmi zodpovedni, privelmi snazivi, perfekcionalisti a podobne.. alebo sa moze stat, ze jedneho dna ztistit, ze tu a tu situaciu nezvladnes.. neskor tu.. a potom este tu.. a postupne ti bude robit problemy ist MHD, ist medzi ludi a podobne.. je to taky zacarovany kruh.. najlepsim riesenim bude, ak zajdes k psychologovi.. nauci ta zvladat stres, nauci ta nejake relaxacne cvicenia, ktore si treba osvojit.. nauci ta spravne dychat a podobne.. nie vzdy je to o liekoch, nie vzdy ich treba brat, to zavisi uz od diagnozy, tvojho stavu a podobne.. ak nie psycholog, tak potom psychoterapeut, ten je tiez vyborna cesta k nauceniu sa ako zvladat stres a stresove situacie.. kludne sa v tvojom pripade moze jednat aj o panicku poruchu, trpi nou velmi vela ludi vratane mna.. najlepsie co urobis, ak zajdes za psychologom, hlavne nemaj strach.. a nemysli si, ze hned ti daju lieky, jednak je to tvoje rozhodnutie a jednak ich mozno vobec nepotrebujes (na to vsak treba navstevu odbornika, ktory posudi tvoj stav).. nehanbi sa, smelo do toho, uvidis, ze to pojde k lepsiemu:-)
cauky,
I ja mam momentalne podobny problem, nieje to az take ako u teba, ale tiez mam strach a rano ked idem do prace tak by som radsej nasadla na metro a sla uple na opacny koniec mesta...citim uzkost a proste sa bojim ze nebudem dostatocne dobra a spravim v praci neaku chybu.
No snazim sa tomu celit, nezutekat ae skusit sa s tym pocitom a aj pracou popasovat a proste ist dopredu.
beatrice- poznal som ho zbezne.Nekomunikoval som s nim ,ze co a ako.Ale urcite sa porad s lekarom a neodsudzuj chemiu. Dokaze cloveka dostat na normalny bezny zivot.
Denzl a mal presne tie priznaky ako ja?? Prosim ta skus si spomenut... ja sa bojim,mavala som aj panicke ataky,uzkost mam urcite ale co ak mam nejaku horsiu fobiu?! :(( Jajka dakujem ti... som troska apaticka od liekov,persen navodzuje aj spanok...:(
ukludni sa. bude to ok, uvidis. dyychaj. relaxuj. trochu apatie do toho.