Mam anorexiu? nepytam sa ako niektore kt. aj tak vedia ze ju maju

kvietok2,
veľmi si ma potešila. niet nič horšieho ako chlap na príťaž. myslím, že tie korčule sú fajn. len ich prosím neber ako spôsob spaľovania energie. ak ti smiem poradiť, s priateľom si spravte plán, kedy a na koľko sa budete chodiť spoločne korčuľovať. a pokiaľ to bude možné, svoj režim aj dodržiavať. pomáha to vyvarovať sa kompenzácie. strašne moc ti držím palce!!!

klobaska,dakujem, priatelovi som to raz nenapadne naznacila,ked sme sa rozpravali.on bol prave vtedy prec a neverila by si,ale po tom ako som mu to povedala sa zbalil a prisiel za mnou(bol prave v praci dakych 100km odomna)Pre mna to bolo ako pohladenie na dusi,ked mi povedal,ze to tak nemyslel..no co uz obcas to ten moj truhlik trosku skreslene poda.Podstatne je,ze on len konstatoval,nemyslel to ako urazku ani nic,len mi normalne chcel povedat,ako vyzeram a ze som pribrala,vobec to u neho nic nemeni,stale ma rovnako miluje.Vcera sice tiez vypustil volaku hovadinu,ze ak priberie,ze sa ho zacnu zeny bat. Co uz s nim,tak aspon nebudem mat ziadnu konkurenciu ;) teraz viem,ze ho beriem ako partnera na cely zivot,aj ked z casu na cas trepne daku hovadinu :D
ano lulu,mas pravdu,su aj taki chlapi.chvalabohu medzi nich nepatri..musela som si to s nim vydiskutovat a tak preto pisem az teraz :) chcela som si byt vo vsetkom na istom. po dnesnom rane som pochopila,ze mu nejde o to,aby som mala cez driek 60 ale o to aby sme spolu sportovali a zdravo zili.dnes ideme kupit korcule a zaciname spolu korculovat,plavat.. :)najhorsie vsak je,ze sa mu bojim povedat,ze som zas prestala jest..teraz sice viem,ze mu je jedno,ci som vesiak na pradlo alebo sa neviem zapnut do rifli..ale mam neprijemny pocit,ked pozriem do zrkadla a tak som radsej zacala nieco so sebou robit..
peklo,myslim si,ze kazda zena ma z casu na cas etapu zravu a etapu chudnucu :) moja sestra sice v pravidelnych mesacnych intervaloch.ale nie to som ti chcela povedat.Somnou boli tiez teraz vsetci spokojni,lebo podla nich som "normalne" jedla.mne to bolo velmi neprirodzene,ale povedala som si,ze kedze som bola po dost vaznej autonehode a aj moja psychologicka mi odporucila pridat na strave a obalit si nervy tukom,tak som sa snazila drzat jej rad.no nevydrzalo mi to dlho,uz druhy den opat poriadne nejem..tiez sa vo svojej kozi citim prilis velka..

Blondinka, NIKDY so sebou nebudeš spokojná, aj keby si mala 40kg.Som abstinujúca anorektička takmer 15 rokov, mám rodinu, 2 deti, takmer 40 rokov a viem o čom píšem. Mám 176 cm, momentálne po 2 pôrode 64 kg. Moje minimum bolo 50 kg a cítila som sa rovnako tučná, hoci ľudia sa ma pýtali, či som vážne chorá. Najlepšie je vytesniť to von z hlavy, nezaoberať sa tým a nepozerať často do zrkadla. Mne anorexiu spustili osobné problémy, ktoré sa mi vtedy zdali neriešiteľné. Mala som pocit, že nemám nič vo svojom živote pod kontrolou, tak som sa snažila mať pod kontrolou to čo ma pri živote držalo - jedlo. Nebolo to o vedomom chudnutí, ani o túžbe byť štíhla, lebo štíhla som bola vždy, akoby som sa takto chcela trestať za svoju neschopnosť poradiť si so životom. Momentálne jem na čo mám chuť a zrkadlu sa vyhýbam. Ak ste tu niektoré, ktoré už máte deti a ste trošku staršie, odpíšte ako postupom rokov vnímate svoje problémy s anorexiou, budem rada za názory.

ahoj blondínka BA. ja osobne si myslím, že nebudeš spokojná, ani keď budeš mať 58 kil. ked si zacala chudnút tiez si si urcite najskôr hovorila, ze chces mat možno 75 kg a dosť,a tak to islo až doteraz. vzdy si chcela mat menej a menej. mám to z pravej ruky. som taká istá. to čo sa deje s nami máme my v hlavičke. nejako divne to tam máme poukladané a úplne vymenenú optiku. Paradoxné pre mne je, ze si to aj uvedomujem ale nie som schopná to ovplyvniť, aspon sa mi to este nepodarilo na dlhšie ako na mesiac. liečenie pomôze iba v prípade, že sa človek vyliečiť chce. to je to čo si musíme uvedomiť.

ahojte baby.
som strašne rada, že som konečne našla nejaké fórum, kde si môžem s niekym pokecať o tom ako mi je, bez toho aby na mňa pozerali ako na idiota. ja trpím PPP už rok. nikdy som nevracala, som asi anorektička, momentálne už 2 týždne žeriem, mávam to tak na etapy, teraz ma skôr donútilo okolie, ako ja sama. ale cítim sa mizerne, nezmestím sa do vlastnej kože, a je mi zo seba na zvracanie. bojím sa že zase padnem do toho istého a mám pocit že toto bude kruté. moje telo to už nezvláda. ja vsak stále neviem žiť sama so sebou. nikto to nechápe a kazdy si myslí že je všetko O.K. ked žeriem.

milá kvietok2!
snahou o dokonalosť pre niekoho iného strácaš svoju identitu a prijímaš identitu niekoho iného. v tvojom prípade je to anorexia nervosa. chcem sa ťa opýtať, či za to ten tvoj priateľ stojí. pretože klobaska má v niečom pravdu. skutoční priatelia ťa budú mať radi aj ako "veľrybu" (prepáč to označenie). možno sa chce len popýšiť krásnou ženou po svojom boku, preto na sebe tak maká. keď už nebude také aktuálne, trochu nám rozkysne. ale to som nechcela.
mám strýka, ktorý by s tlstou nikdy nešiel. pritom si sám potrpí, aby bol mierne vychudnutý. a to má 55 rokov. po dlhých rokoch (kto by to bol čakal) si našiel, pre neho dokonalú priateľku. vysokú, štíhlu, s rýchlym metabolizmom. keď spolu začali žiť, samozrejme sa jej začal starať i do jedálnička. neustále od neho počúva "toto nesmieš", "tamto nesmieš", "prečo to ješ?"... takže za pár mesiacom dosť schudla. a vtedy sa pre neho stala tou najdokonalešou. no kilá v priebehu roka kolíšu. keď išli nahor, ihneď ju zbuzeroval. našťastie je silná osobnosť, takže si z neho nerobí ťažkú hlavu. našťastie. inak by jeden blbec zničil tú najúžastnejšiu osobu, ktorú mi Boh poslal!

milá blondinka_BA!
aj pri výške 160 cm by si mala hmotnosť v norme. BMI tabuľka nepustí. tvojím problémom je PPP, nie obezita! a ísť do pezinka len kvôli chudnutiu sa mi zdá zbytočné! v pinelke sa nechať vyliečiť. možno tam trochu priberieš (čo samozrejme nebolo v pláne, čo potom? odchod?!). ak zostaneš a vytrváš celú 3-mesačnú liečbu, ktorej dôsledkom bude malý prírastok na hmotnosti, čo potom s tými kilami navyše. pôjdu dolu? akým spôsobom? zdravým? o tom pochbujem!... liečba sa tak či tak minie účinku. a s jedlo sa to možno i zhorší, pretože ťa k tomu prinútia kilá navyše. to je môj pohľad na vec.

kvietok..

moj nazor...urcite by si mu to mala povedat....komunikacia je vo vztahu zaklad...aby si zistila ci sa ozaj netrapis a nicis svoje zdravie.. pre "blbca"..ako pises....
aj ked si myslim..podla toho co pises..no ze samu pacia chude..a ta jeho poznamka na tv.vahu..atd..ze to asi tak bude...neviem mozno sa mylim..ale ak to tak je..rozmyslaj..chcela by si s takym stravit zvysok zivota???a stale sa kontrolovala v jedeni aby si sa mu nahodou neprestala pacit...ved to nie je potom o laske...
JEDNOZNACNE MUSIS ZISTIT CI MU VIAC ZALEZI NA TEBE ALEBO NA TOM AKO VYZERAS A KOLKO MAS KIL...
su aj taki chlapi..ja som mala napr.spoluziacku...tak nadhernu postavicku mala..vsetky baby sme je zavideli a ona natrafila na takeho blbca..ktoremu to bolo stale malo..dovolil jej jest iba jogurty...z tej holky zostala totalna troska..na zaplakanie...no povedz..mohol ju milovat???ani nahodou...
..kvietok viem ze ho milujes a nechces stratit a preto to vsetko robis...ale co ak je ozaj tak povrchny hm??taky clovek nestoji za to....
POROZPRAVAJ SA S NIM A POTOM MI SEM NAPIS CO A AKO...OK?? ;o)

klobaska mas v tomto uplnu pravdu.teraz som sa po mesiaci vratila zo zahranicia.nesla som s vahou dole,prave naopak.pribrala som dake to kilo-dva(dobrych 5kg)..a trosku ma sklamalo,ked mi priatel povedal,ze si to vsimol.."pribrala si"..viem ze to mozno tak nemyslel,ale ranilo ma to a mam teraz problem sa mu poriadne pozriet do oci a da sa povedat,ze v mojich ociach tymto dost klesol,no viac z toho obvinujem seba,lebo viem,ze sa mu pacia len stihlejsie zeny,kedze sam ostosest cvici.
teraz som aj ja uplne vyhodila zas tuky,cukry a cvicim(vlastne jem len ranajky)..zistujem,ze VZDY,ked mi na niekom alebo niecom zalezi,tak sa snazim robit 100% pre to,aby sa mi podarilo toho niekoho potesit,alebo to nieco dosiahnut..a mozem povedat,ze som doma asi vseho-vsudy 3 dni a uz som pod 60.a viem,ze sa neuspokojim,kym mi opat nepovie,ze som krasna a ze som schudla..lebo sa bojim,ze ho stratim.mozno som hlupa a iba si to nahovaram,mozno ma milujem s 65 tak isto ako s 58 ale tak kto vie..ak to tak nieje,tak sa zbytocne trapim kvoli hlupakovi!
asi by som mu to mala povedat!

kvietok2...aj ked budes mat 50,ver mi,nebudes zo sebou spokojna...budes chciet mat 45,atd...cele je to o tom,ako sa mas rada...keby si sa mala rada..tak ti nezalezi kolko vazis...
a co si myslis,ze ked budes mat 50..ludia ta budu mat radsej??prd makovy..ludia len kvakaju..ten je tlsty...teraz hovoria tak..ked budes mat 50..budu hovorit inac...ale stale budu mat s tebou problem..ludia su taky....hovorim o cudzich...co sa tyka priatelov..tí ta maju radi taku aka si..inak by neboli priatelmi..a budu ta mat radi bez ohladu na to kolko mas kilov...to priatelia neriesia...tak preco to riesite vy???..
si uvedomte ci vam viac zalezi na priateloch,ktorí vas miluju aj s vasimi kilami..alebo na cudzich ludoch..ktorí hodnotia ludi podla vahy..ale moj nazor...TAKI VAM MOZU DO RITI FUKAT...s prepacenim...len tolko som chcela..