klobaska,dakujem, priatelovi som to raz nenapadne naznacila,ked sme sa rozpravali.on bol prave vtedy prec a neverila by si,ale po tom ako som mu to povedala sa zbalil a prisiel za mnou(bol prave v praci dakych 100km odomna)Pre mna to bolo ako pohladenie na dusi,ked mi povedal,ze to tak nemyslel..no co uz obcas to ten moj truhlik trosku skreslene poda.Podstatne je,ze on len konstatoval,nemyslel to ako urazku ani nic,len mi normalne chcel povedat,ako vyzeram a ze som pribrala,vobec to u neho nic nemeni,stale ma rovnako miluje.Vcera sice tiez vypustil volaku hovadinu,ze ak priberie,ze sa ho zacnu zeny bat. Co uz s nim,tak aspon nebudem mat ziadnu konkurenciu ;) teraz viem,ze ho beriem ako partnera na cely zivot,aj ked z casu na cas trepne daku hovadinu :D
ano lulu,mas pravdu,su aj taki chlapi.chvalabohu medzi nich nepatri..musela som si to s nim vydiskutovat a tak preto pisem az teraz :) chcela som si byt vo vsetkom na istom. po dnesnom rane som pochopila,ze mu nejde o to,aby som mala cez driek 60 ale o to aby sme spolu sportovali a zdravo zili.dnes ideme kupit korcule a zaciname spolu korculovat,plavat.. :)najhorsie vsak je,ze sa mu bojim povedat,ze som zas prestala jest..teraz sice viem,ze mu je jedno,ci som vesiak na pradlo alebo sa neviem zapnut do rifli..ale mam neprijemny pocit,ked pozriem do zrkadla a tak som radsej zacala nieco so sebou robit..
peklo,myslim si,ze kazda zena ma z casu na cas etapu zravu a etapu chudnucu :) moja sestra sice v pravidelnych mesacnych intervaloch.ale nie to som ti chcela povedat.Somnou boli tiez teraz vsetci spokojni,lebo podla nich som "normalne" jedla.mne to bolo velmi neprirodzene,ale povedala som si,ze kedze som bola po dost vaznej autonehode a aj moja psychologicka mi odporucila pridat na strave a obalit si nervy tukom,tak som sa snazila drzat jej rad.no nevydrzalo mi to dlho,uz druhy den opat poriadne nejem..tiez sa vo svojej kozi citim prilis velka..