Nemam kamaratov

Inac ja som z Kosic :)

Ja riesim podobny problem, sice to nie je take tragicke,ale uz to zacina cloveka stvat.Na strednej skole som nemal problem s tym, ze pocitujem samotu, nudu alebo tak, kazdy den som obl predsa v skole, napriek tomu, ze na nu clovek nadaval tam bola sranda, ja mam rad kolektiv,cize som do nej rad chodil.Samozrejme po skole sa stale niekde chodilo o vikendoch ani nehovorim.Ja som mal vtedy opacny problem, ci uz ludia zo skoly znamy, alebo rozni ludia z mojich zaujmovych cinnosti sa ozyvali tak casto, ze mi to slo na nervy, ze mi vkuse vyzvana mobil a nikdy nie som doma.Je pravda, ze casom som na tych ludi zacal kaslat,lebo uz ma prestal bavit ten zhon.A potom sa mi to vratilo.Prisla VS, na ktoru chodim v mojom meste a tesil som sa ako sa to vsetko zmeni.No ale medzitym som sa rozosiel s priatelkou, dodam ze mojou chybou.A od tej VŠ som cakal nieco ine, chcel som zmenit mesto, vypadnut niekde prec, ale nevyslo mi to.A teraz sme dobry kolektiv, to hej, ale vsetci su z inych miest, bavime sa v skole a ked tak na facebooku, kazdy ma vlastny zivot, tak som si to nepredstavoval.A vysledok je taky, ze ked tak niekde idem na pivo s kamaratom, alebo v piatok do mesta s par byvalymi spoluziakmi.Niekomu sa to mozno zda v pohode, ale pre mna je to na nevydrzanie.Vsetko sa mi zda take šedé, nemam motivaciu robit cokolvek,citim sa vyhasnuty

Púchov :)

je tu niekto z okolia PB? :-)

ja som na tom tiez podobne, nemam v mojej rodnej dedine ziadne kamaratky, ktore by ma zavolali niekam von,co mam robit?

aj ja som na tom rovnako..:(

Aj ja som z PO :) a ide to zo mnou dolu vodu :(....som osamela, nikto ma nikde skoro nevola a aj ked zavola, vacsinou sa medzi tymi mojimi akoze kamaratmi necitim dobre...sice niesu vsetci taky ale uprednostnuju ma pred vsetkym..:(

leniva, ja som tiez z PO :) ..mozme si popisat, mam uplne rovnaky problem

ja som nemala stastie v laske, nemala som rodinu, preto som si nesmierna vazila a stale vazim priatelstvo a na nedostatok priatelov sa nemozem stazovat, pracovala som v tazkom priemysle, kde vacsina kolegov boli muzi a aj medzi nimi mam dodnes vela vybornych kamaratov, uz som 5 rokov tisicky kilometrov vzdialena, ale priatelov neubuda, hoci sa uz nemozeme osobne stretavat, takze mam vela kamaratov a niekolko naozaj vybornych, na ktorych sa mozem kedykolvek a v akejkolvek situacii uplne spolahnut, no kedysi som si myslela, ze ich je este ovela viac, ale ked som vyhrala prvu cenu na sportke s premiou, vtedy sa prejavili, kto je aky kamarat, len malo z nich moja sprava uprimne potesila tak, ze vyskocili a zacali ma od radosti objimat
Leniva, lenze minca ma vzdy dve strany, hovoris, ze nikto sa o Teba nezaujima, nezavola, nenapise a Ty sa zaujimas, zavolas, napises? Hovoris, ze aj priatel radsej vnima priatelov ako Teba, to navadza si mysliet, ze s Tebou nie je nieco v uplnom poriadku, nie si prilis negativna?, lebo vtedy priatelia radsej bocia, kazdy je radsej s niekym, kto je radostny, pozitivny, zamysli sa, mozno by si mala na sebe popracovat, ono vseobecne plati, ak sme so svojim okolim nespokojni, potrebuje to zmenu, ale najprv musime so zmenou zacat u seba a potom okolie tiez zareaguje, drzim palce

...heh nehovorim ze nemam kamaratky mam ibaze nemam take s ktorymi by som si zasla napr.na kavu...problem bude zejme v tom ze sa snazim byt asi az prilis dobra neznasam ohovaranie, klamstvo a som uprimny clovek a to chcem od vsetkych a to zrejme u ludi vzbudzuje nedoveru..ved v dnesnej dobe najst takych ludi...melancholik dost utrapeny clovek ved aj preco ked sa nemate skym sit zabavit lebo vas za chrbtom ohovaraju aj vlastna sestra:-(