Mam taky dojem ze stale riesim svoju minulost . Svoje rozhodnutia, svoje slova... Lubim ho a neviem bez neho zit.. No napriek tomu som ho opustila... Divne ze ?? Ja viem .. Ja si pripadam cela nejaka divna. Akoby ssom nikdy fakt nikdy nevedea co vlastne chcem ! Vo vtzahoch som totalny ale totalny antitalent. Najskor niekoho namotam a potom ho odkopnem .. Citim sa preto ako hnusna mrcha..
Moj druhy problem . Koncim SS.. 6 rokov snivam o jednej VS! Dala som si prihlasku no mam miminalne sance na uspech ,pretoze je v tom jeden problem ... O ktory tu momentalne az tak nejde , ale viem ze moje sance su naozaj dost nizke. A znova vaham ci som sa rozhodla spravne . Ci toto je naozaj smer ktorym mam ist . Rozmyslala som ze na rok odidem niekam do zahranicia , upokojit sa a zistit kto vlastne som .
Moj problem ! Dlho po niecom tuzim a ked to mam konecne na dosah tak zrazu neviem ci to naozaj chcem ! No rozumiete tomu ? :(
Nechcem zranovat ludske duse... Viem ako boli laska.. nechcem byt zla.. :( Ja v skutocnosti mozno nie som zly clovek len akoby stale vaham nad niecim ,nerozhodna... Pokym som bola na strednej taka druhacka, netrapilo co so zivotom dalej , netrapila ma laska ktora navzdy odisla.. A teraz sa mi to zda vsetko nesmierne tazke. Akoby som nevedela co dalej ., Kam dalej aby to bolo spravne ?? ... Bozee ja si pripadam ako psychopat.. :/ Ako neriesit minulost ?