Ani neviem ako začať. Asi tak že som uplne sprostá nemožná,a bojazlivá. Mám 24 rokov teraz budem končiť bakalára externe a hľadám si prácu, niečo sa mi vyskytlo - práca čašníčky, aj keď ma každý od toho odhováral, ale ja som si povedala že to vykúšam. Vydržala som 1 deň, pretože som sa zľakla. Nikdy v živote som takú prácu nerobila, teda nemám vôbec prax. Je to malá kaviareň, kde je asi 50 druhov káv a 40 kokteilov 2 dni je zaúčanie, 3 deň by som bola sama. Všetko bolo pre mna nové nikto ma v tom nepodporoval že to určite nezvládnem a bála som sa, pretože bola som tam len 1 deň a dnes som mala byť sama na pár hodín, lebo baba čo ma zaúčala musela na chvilu odísť. A tak som im povedala že radšej nie. Mám priateľa ktorý je veľmi šikovný, má prácu, byt,dobrú budúcnosť pred sebou a hambím sa pred ním že som takúto prácu nezvládla. Podotýkam, že fakt som nikdy nerobila kávy, len zalievanú, lebo naši pijú iba takú. Nie som ani zručná, mám problémy s motorikou, už od narodenia mojej mame povedali, že nakoľko som sa narodila v 7 mesiaci nemám dobre vyvinuté prstové svalstvo a všetko sa mi robí ťažšie. Bola som však strašne zúfalá že nemám prácu a povedala som si, že budem sa snažiť a naučím sa. Ale jeden den mi na to fakt nestačí. Teraz je na mna priateľ nahnevaný a aj sa hambí za mna. Co mám robiť aby som si zvýšila sebavedomie, aby som sa tak nebála?
Prečo práve ja?
Preboha ved sa tolko nepodcenuj a nelutuj...uz len to ako zacinas prispevok "som uplne sprostá nemožná,a bojazlivá"o niecom svedci...v zivote aj v praci sa velakrat stava,ze clovek je takpovediac chodeny do vody a sam sa musi naucit plavat..ano mala si mat 2 dni na zaucanie mala si 1 ...ok..musis pocitat s tym,ze velakrat sa situacia vyvinie inak ako je planovane...je to nefer ,ale taka je realita s tym sa asi tazko nieco spravi...a to zakazdym "zdupkas"?ja byt na tvojom mieste tak zapracujem na svojej sebadovere,a nech ti kazdy vravi co chce ..ty si povedz,ze nic nie je take hrozne aby si to nezvladla..pretoze ak budes kazdu prekazku riesit so strachom a sama si vsugerujes,ze nic nezvladnes tak sa ti nebude zit lahko....drzim palce :)
Kamila,tiez si myslim,ze samu ta tam nechavat nemali.
ak 2dni na zaucenie,tak 2!!!
Zvykni si vsak,ze malokto ta bude v zivote chlacholit a burcovat k vykonom.
Majitel,alebo teda ta kolegyna si to mali zariadit tak,aby si tam ostala sama len vtedy,ak by si na to bola pripravena.Ved by to bolo hlavne v prospech kaviarne.
Ked k nam prisla nova kolegyna,vzdy sm sa ju snazili rychlo a do vstkeho zaucit,aby sa citila co najskor istejsie.Len to tak nieje vsade:(
Ako bolo pisane,zvladla by si to tak ci tak,ale mala si tiez pravo ustupitt,kedze z2dni zaucania sa vyklul jeden.
Priatelovi sa snaz poukazat aj iny pohlad na vec a hlavne sebavedomo,nie ako zvadnuta kvetinka:)
Ahoj, no ja ti tiez odporucam nehysterizovat, ta situacia ktora sa u teba vyskitla sa u mna stava skoro na dennom poriadku,,, mam 20 a od 14 rokov brigadujem, teraz mam konecne normalnu pracu, a kazda jedna praca bola nieco ine, nieco co som inikdy nerobila, a doposial som ich vystriedala 15. takze tak....ja som tiez robila casnicku, a ako 18 r som musela na tyzden zaskocit kucharku, lenza ja som vedela navarit len strasne malo jedal, a nic take ako v hotely,,,nakolko som tam robila,a este denno denne pre 15tich ludi varit bolo nieco neskutocneee,,,dopadlo to tak, ze ti co si objednali omeletu , dostali prazenicu, niektory dostali ciste halusky bez nicoho a pod. neiktory nezjedli , niektory hej, ale teraz sa na tom smejem,, neboj sa toho, ked si nervozna tak povedz zakaznikovi ze si len teraz nastupila, on to pochopi,,,,ja som tiez robila 15minut jednu kavu,,,alebo povedz ze momentalne tu kavu nerobite, alebo tu robi len kolegyna co tam prave nieje,,,neboj, zakaznici su casto ohladuplny, a ti co nie, tak tymi sa nezaoberaj, keby si im doniesla aj modre z neba tak by neboli spokojny,,,,takze klud, teraz pohladaj si daku pracu a ked nastupis, vzdy sa tvar ze to robis ako keby cely zivot,, to je ZAKLAD:0) pa
Uvedom si.že začiatky sú vždy ťažké. Nič nejde samo a ľahko. Na všetko treba ale čas a kusisko usilovnej práce. Ak vydržíš,úspechy sa zaručene dostavia. A nikdy nenechávaj nič na náhodu, ak chceš niečo skutočne dosiahnuť, hovor si-Musím-. Mne samej veľmi pomáha modlitba, lebo viem,že nie som na všetko sama a že mi Pán Boh pomôže.
Nehyster tolko v provom rade.Ja mam tiež pracu ktoru som nikdy nerobila je pravda že som sa dlhšie zaučala,ale stalo sa že par dievčat boli na druhy den same.proste zvladla by si to tak či tak...problem by bol tvojho nadriadeneho,že si to tak zariadili, že si bola hned sama..musíš si uvedomit, že každy je na všetko sam-v niektorých veciach musiš verit naozaj iba sama sebe, da sa to zachranit, usmevom humorom a ak by sa ti nedarilo okrem toho aj tým že by si nejako vtipkovala alebo snažila sa robit tie veci ktore už ovladaš..pred dvoma dnami som zaučala kolegu-on ovlada niečo ine a ked som musela odskočit a prišli zakaznici schvalne sa im snažil ponukat iba dve druhy kav ktore poznal:-)...v živote nič nie je jednoduche aveci veci treba zvladat pod stresom teraz to už vieš a snaž sa s tým vyrovnat a žit..aj tvoj rpiatel sa musi s tým nateraz zmierit a ty sa snaž bud sa tam vratit alebo najst niečo ine ale bud sebavedoma aspon sa tak tvar ked sa na to necicitš a možno sa tak začneš aj citit ani nebudeš vediet kedy..niekedy okolie vnima tvoje napatie a preto to niekedy aj tak dopadne..vela sily a štastia prajem
