Ahojte, mám problém s priateľovými rodičmi. Sme obaja zúfalí z toho, čo urobiť, aby to bolo už v poriadku. Prosím vás o vaše názory an túto problematiku. S priateľom sa poznáme pol roka, k nemu domov chodím už jeden a pol mesiaca, Pretože sa striedame v navštevovaní sa, pretože sa nevídavame často, iba raz za týždeň kvôli dialke. Na začiatku boli jeho rodičia voči mne milý a bolo vidno, že ich to teší, že ich syn má priateľku, no všetko sa zmenilo. Možno je to dôležité, neviem, ale priateľ má mňa za prvú vážnu známosť, nikoho si ešte nezobral domov a s nikým nechodil vážne. Po čase som spozorovala, že jeho mama je voči mne akási uzatvoreniejšia, priateľ mi povedal, že má len zlú náladu, že on ju pozná predsa len. Bohužiaľ sa mýlil. jeho otec bol naďalej v poriadku, ale začal s tým aj on. Minulý mesiac jeho mama začala vravieť priateľovi, že nemá zo mňa dobrý pocit, že nekomunikujem s nimi, že sa neviem pozdraviť, pričom sa zdravím stále. Vraví, že priateľ sa zmenil, a že je príloš mladý-má 18 rokov a ja 21. Je vraj mladý na vážny vzťah a že nech si ešte užíva. Prešiel určitý čas a jeho mama zase začala. Zakaždým, keď začne priateľovi vyčítať aký je, tak začne s tým, ako sa jej nepáčim. Včera to nabralo už na spáde, povedala, že sa k sebe nehodíme, vraj on je taký sebavedomí a má ambície a ja ho budem ťahať k zemi. Chceli sme spať u neho cez víkend aspoň dva dni, keď sme tak z ďaleka, no nedovolili nám to, včera mu povedala, že keby mal týždňové známosti, či mesačné, tak by im to nevadilo, keby tam spali u neho, ale takto vážne vraj nie. Vôbec sa s nimi vraj nedá komunikovať, nepočúvajú ho a vravia si len a len svoje. Vraj som príliš tichá a neviem čo chcem, a nemám cieľ. Ale ani jeden ma nepozná z nich. Po pravde, ani nemám chuť ísť k nim, ani nemám chuť s nimi komunikovať a pýtať sa ako sa majú, pretože sa hnevám. nevieme s priateľom čo si počať. Na valentína som bola za priateľa, bez ohlásenia, chcela som ho prekvapiť, ani neviete aký bol s toho mimo, že som došla, bol veľmi šťastný.jeho mama sa nezabudla spýtať: prečo musela vlastne prísť?a to ak si predstavuje, že len tak príde? Všetko je podľa nich negatívne, prosím o váš názor. je pravdou, že mám strach s cudzých ľudí a potrebujem trochu viacej čase, aby som vedela bez strachu komunikoVAť OTVORENE. Ale ja chodím predsa len za priateľom a nejdeme sa brať, milujem sa, ale nevidíme do budúcnosti.
Rodičia mojho priateľa...
a vdaka bohu, ze nemam taku "Svokru", ktorej by vadilo ze k nim chodim "za jej synom". Asi by som si dvakrat rozmyslela, ci by som v takom vztahu vobec ostala, keby som k nemu nemohla prist na navstevu lebo by som bola povazovana za neviemco, len preto ze som dievca
myslim si ze sa jej asi nepaci ze si jednak starsia, ze nie si predpokladam z takej bohatsej rodiny a mozno ze sa im aj pedagogicka zda ako slabota...alebo ta prosto jednoducho nemusi a tak postvala proti tebe aj jeho otca
ja mam tiez taky "problem" ja zas neznasam priateloveho brata frajerku... prosto ju neznesiem a nemam na to takmer ziadny dovod.. takze to je taky pohlad z druhej strany :) jednak mi vadi ze vzdy cakala ze ju ako prva budem zdravit pritom je mladsia a to iste vyzadovala od mojho priatela, navyse je romka nech sa nikdo nehneva ale nechem mat v rodine ziadnu ciganku nech si kazdy mysli kto chce co chce...ale su to slusni cigani, prosto sa privtrela do bohatsej rodiny a tvari sa akoby sa vsetci z nej mali pototo.... dokonca akoze spieva takze ma sebavedomie jak nejaka star. nie je mi prijemna jej pritomnost ale tak co mam robit nemam na vyber
Nie som krestanka a bola som vychovavana viacmenej liberalnejsie. Nikdy som nepocula nazor zo svojho okolia (okrem jednej krestanskej kamaratky), o tom ze by dievca nemalo navstevovat chlapca. To je mozno nazor ludi ktori su z dediny. Ale v meste je uplne, ale uplne normalne, ano aj medzi takymito "mladymi" ludmi, aby sa chodili navstevovat. Mne by vadilo keby mal za mnou chodit len chlap. Ved sme rovnocenni partneri, nie je to o tom ze by som sa mu nejak pchala, ale o tom ze sa mame radi a nebudem ho vyuzivat tym ze budem sediet doma na riti a cakat kym za mnou pride. Ani nikoho s takym nazorom nepoznam, neviem ci by vela chlapov malo radost keby museli chodit vzdy len oni za frajerkou jak na rozky.
Viete co je pre mna velmi zaujimave?Ja,ked som bola mlada 18-25,ja som moc nechodila ku vtedajsim priatelom.Velmi malo.Duplom som tam neprespavala.Uz vtedy mi to prislo zvlastne,aby som spala ja s nim v jednej izbe a jeho rodicia v druhej.Ale on ked,tak ostal na noc u nas.Mojej mame sa to moc nepacilo,ale nezakazala.Pri nej som to tak uz nevidela,ze ona je v izbe vedla.Ked ale moj syn vyrastie,uz teraz viem,ze veci ohladom jeho frajeriek sa budu tykat mimo domu.Co sa tyka prespavania.Nepytajte sa preco,lebo to sama neviem,ale na noc,ak u nas niektora ostane,tak to bude len moja nevesta.
LUCIFERKA, ja sa ti chcem ospravedlnit za to slovo "kurvit", nemyslela som to doslovne, ani nijak osobne. Ty si aj pisala ze ste boli v uplne inej situacii. Ja som to myslela tak, ze ked dvaja spolu chodia, tak mi to pride normalne aby chodili aj k sebe domov, ak este nemaju vlastne byvanie, lebo nie vzdy sa to da a nie vzdy tomu okolnosti praju. To, ci u seba spavat cez vikendy je uz vec nazoru a dohody z oboch stran.
Ale keby dvaja mladi ludia, ktori spolu chodia (a nie dva tyzdne) museli spolu chodit po hoteloch, len aby neboli doma, mi to pride trochu..no blbe. Moja mama by mi "nedovolila", aby som chodila do hotelov s chlapcom, aj keby sa jej nepacilo ze ma u nas spat, tak by sme to vyriesili nejak inak. Ale urcite nie tak aby sme 20 rocni museli spavat v hotelovych izbach... pride mi to fakt blbe. nevidim ani dovod preco by to malo byt tak, ked oni su z daleka.. neviem, nepaci sa mi to.
Ale ako som pisala, ina situacia = ine vychodiska, takze som ta nechcela nijak urazit ani sa ta nijak dotknut, ak sa tak nahodou stalo tak sa ti velmi ospravedlnujem. :)
Ďakujem vám všetkým za vaše názory.
Pre doplnenie informácií, s priateľom sa striedame v navštevovaní sa vzájomne. jeden týždeň prídem ja, niekedy raz, niekedy párkrát a druhý týždeň zasa on. Je to vyvážené, pretože vo vzťahu musí byť rovnováha.
K priateľovi som chodila jeden mesiac každý víkend, pretože dostal mononukleózu a tri týždne bol v nemocnici, pretože mu ten vírus zasiahol pečeň a slezinu a tri mesiace ležal doma a nevládal ísť ani na záchod. Bolo to ťažké obdobie, ale prekonali sme to spolu. Partner sa vyzdravel a v škole všetko za jeden mesiac dobehol a je medzi najlepšími žiakmi v triede. Čo ma však nesmierne mrzí je to, že jeho rodičia mu nedávajú dostatočne pocítiť, že vidia aké úspechy a pokroky robí, myslím si, že pochval je veľmi dôležitá od rodičov, a nielen to, je toho strašne veľa, ale povedzme si úprimne, ktorý človek nerobí chyby? Jeho mame sa ani nečudujem, že mu nedáva akúsi oporu, pretože to doma taktiež nevidela. vraví sa, že rodičovstvo je nesmierne dôležitá úloha a že sa na ňu treba pripraviť, pretože každé to jedno malé stvorenie, ktoré niekto má a vychováva, hľadí na rodičov ako na idoly, predsa od rodičov naberáme veľa postojov a naše prvé krôčiky sú vedené nimi. jej rodičia boli bohužiaľ ľudia, ktorý videli všetko negatívne, komandovali ľudí a ona sa nemohla o nich opreť a povedať, čo ju trápi, pretože by jej zrejme za to vynadali. Z tohto faktu usudzujem, že by to dokázala aj ináč, ale asi si neuvedomuje čo sa za tým skrýva. Možno sama nevidí, že je ako jej rodičia. Veľakrát vravela, že im tiež nedovolili aby boli spolu s jeho otcom. vraví aké mala dectvo. Priateľ je človek tolerantný, rešpektuje názory druhých, je rozumný a hádať určite nemieni. Má však hranice, ako každí jeden z nás. Nech sa chovajú jeho rodičia akokoľvek je k nim úctivý, sú to a vždy to budú jeho rodičia. Snažíme sa o mier a nie o hádky a nepochopenie sa. Je však veľmi otázne, či to pochopia jeho rodičia. Priateľ sa ma zastáva, samozrejme to nenechá, aby to zostalo pri jednej strane názoru, snaži sa povedať si svoj názor, no bohužiaľ ho nepočúvajú. Na prvý pohľad ignorujú jeho názor a nikdy sa nevyjadria k tomu, keď im pri ich komunikácii oponuje a vyjadruje jeho postoj k problému. Nechceme robiť unáhlené závery, pretože nevidíme ani jeden, čo sa vlastne stalo a prečo majú takýto postoj. Rozhodli sme sa, že zájdeme k odborníkovi a vykreslíme mu situáciu. Bolo by najlepšie keby tam boli aj rodičia, pretože priateľa počúvať nechcú, mňa nebudú, tak možno odborníka. Priateľ si však myslí, že by sa im to nepáčilo. tak to skúsime aspoň mi dvaja. Možno nám pomôže. Komunikácia je nevyhnutná, ale forma, ktorou komunikujú jeho rodičia nie je správna. Keď mu niečo vravia, tak mu vyčítajú veci, sú negativistický, on absolútne necíti lásku z ich strany a o opore ani nevravím.Bojí sa im vraveť niečo, keď má z niečoho strach, keď má problém s niečím. Taktiež je zvláštne to, že má staršieho brata 22 ročného, ktorý je oslobodený od všetkých domácich aktivít a povinností, ktoré vykonávajú. Tieto veci spadajú na priateľa, uvediem príklad pre lepšie pochopenie veci. Keď rodičia odídu preč na víkend, či výlet a vrátia sa domov, tak ak niečo nie je v poriadku, napríklad neumytý neodložený riad, tak to vyčítajú jemu, akoby bol za to zodpovedný iba on, aj keď dajme tomu, ten riad neodložil jeho brat. Nech sa jedná už o riad, či niečo iné, na ňom je táto zodpovednosť, aby všetko fungovalo. Nie je tam rovnováha. Keď jeho rodičia potrebujú odviesť autom, tak zakaždým volajú priateľa, aj keď má niečo na robote, nezavolajú jeho brata, ktorý nemá čo robiť v danej chvíli. No a ešte jedna informácia, jeho mama jasne vyjadrila názor, že sa bojí, že otehotniem a nie raz a taktiež mu nedávno vyjadrila, že im to je jedno, nech si dokašle život ak chce, ale nech si urobí školu, a majú strach, že si ju nedokončí a že nepôjde ani na výšku, preičom nechápem ich strach, pretože priateľa podporujem v učení, sama chodím na pedagogickú univerzitu a je mi luto, že jeho rodicia si myslia, že som nesebavedoma a nemam ciele podla nich, co mu povedali nedávno. No a ohladne toho z akej vrstvy su a ci mame nejake rozdieli medzi sebou. ja nevidim ziadny rozdiel, su premna rovnaky ludia ako vsetci, robia chyby ako vsetci, maju starosti a radosti ako vsetci, ale odpoved je taka, ze su obaja podnikatelia a vlastnymi silami dosiahli to, že si mozu dovolit to, co iný nie. Zabezpecili svojim detom stastne dectvo, nic im nechyba, az na jednu dolezitu vec. Chyba im laska. Každý prejavuje lásku ináč. Niekto slovne, niekto dotykmi, alebo činmi. Oni ju prejavili činmi. Aj moja mama ju prejavuje týmto spôsobom. Ale je rozdiel, keď mi veci nevyčíta, ale povie, čo by si želala aby bolo z mojej strany iné a prečo. Správna forma komunikácie dokáže zmeniť celú situáciu. Myslím si, že rešpekt a tolerancia toho, že každý má právo na svoj názor a naše názory sa nemusia vždy zhodovať, je dôležité a taktiež je dôležité vedieť robiť kompromisy a priznať si chybu, keď ju spravíme. Na tom predsa nie je nič zlé, že chyby sa robia, práve naopak. V tom je tá krása, že chyby nám pomáhajú byť lepšími.
oh.my.gosh, pozri, viem ako to bolo s mojimi rodicmi a viem, ze taketo veci sa riesia rozhovormi, sama som to tak riesila a ked budem mat deti tak to budem riesit rovnako, ale ked si raz dieta a zijes pod ich strechou tak si viac menej odkazany na milost ci nemilost rodicov a na svoje presvedcovacie metody... ked sa nepaci mozes odist aj v dobrom aj v zlom slova zmysle... aj tak je vsetko o komunikacii... aj tak nic nezmenis na tom, ze je to ich dom, taketo veci sa nemaju riesit detskym "plieskanim sa o zem", lenze v kazdej rodine asi komunikacia na rozumnej urovni neexistuje...
jeho mama nie je spokojná, lebo sa bojí, že sa veľmi skoro ožení. nestrkaj sa jej do zadku s umývaním riadiu, aj tak bude nespokojná a ty sa budeš trápiť. nechoď tam, keď sa ti nechce. nech on chodí za tebou a je s tebou u teba. on ti hovorí, čo jeho mama povedala? ako reaguje on na tie reči. asi je ticho a nič jej nepovie, že? je mladý fakt. ak to nechá tak, môže ti niekedy povedať, že mama mala pravdu.... on si musí s rodičmi vyrozprávať, že zatiaľ neplánujete svadbu, dieťa..... až keď sa postavíte na vlastné nohy trebárs. aj keď sa veľmi ľúbite.....lebo ak ťa nebráni teraz, nebude ťa nikdy....
skus jej niekedy pomoct v kuchyni s varenim alebo jej poumyvaj riady. mne to pomohlo, ked som dala najavo, ze sa k nim nechodim len zasit do priatelovej izby:) a popri tom sa mozete trocha porozpravat, daj maminke sancu aby ta spoznala. Ja som si pripravovala otazky dopredu, bo tiez som mala problem s komunikaciou :D. A nema nahodou nejaky problem s tym ze ste z inej socialnej vrstvy alebo mate ine studijne ambicie a mysli si, ze by koli tebe nesiel na VS alebo nieco podobne?
je to jednoduche - lebo su to ženy :))žiarlivost, závist, pocit ohrozenia aj z tych najskvelejsich zien spravia cosi komické a zaroven smutné
