Ahojte, mám problém s priateľovými rodičmi. Sme obaja zúfalí z toho, čo urobiť, aby to bolo už v poriadku. Prosím vás o vaše názory an túto problematiku. S priateľom sa poznáme pol roka, k nemu domov chodím už jeden a pol mesiaca, Pretože sa striedame v navštevovaní sa, pretože sa nevídavame často, iba raz za týždeň kvôli dialke. Na začiatku boli jeho rodičia voči mne milý a bolo vidno, že ich to teší, že ich syn má priateľku, no všetko sa zmenilo. Možno je to dôležité, neviem, ale priateľ má mňa za prvú vážnu známosť, nikoho si ešte nezobral domov a s nikým nechodil vážne. Po čase som spozorovala, že jeho mama je voči mne akási uzatvoreniejšia, priateľ mi povedal, že má len zlú náladu, že on ju pozná predsa len. Bohužiaľ sa mýlil. jeho otec bol naďalej v poriadku, ale začal s tým aj on. Minulý mesiac jeho mama začala vravieť priateľovi, že nemá zo mňa dobrý pocit, že nekomunikujem s nimi, že sa neviem pozdraviť, pričom sa zdravím stále. Vraví, že priateľ sa zmenil, a že je príloš mladý-má 18 rokov a ja 21. Je vraj mladý na vážny vzťah a že nech si ešte užíva. Prešiel určitý čas a jeho mama zase začala. Zakaždým, keď začne priateľovi vyčítať aký je, tak začne s tým, ako sa jej nepáčim. Včera to nabralo už na spáde, povedala, že sa k sebe nehodíme, vraj on je taký sebavedomí a má ambície a ja ho budem ťahať k zemi. Chceli sme spať u neho cez víkend aspoň dva dni, keď sme tak z ďaleka, no nedovolili nám to, včera mu povedala, že keby mal týždňové známosti, či mesačné, tak by im to nevadilo, keby tam spali u neho, ale takto vážne vraj nie. Vôbec sa s nimi vraj nedá komunikovať, nepočúvajú ho a vravia si len a len svoje. Vraj som príliš tichá a neviem čo chcem, a nemám cieľ. Ale ani jeden ma nepozná z nich. Po pravde, ani nemám chuť ísť k nim, ani nemám chuť s nimi komunikovať a pýtať sa ako sa majú, pretože sa hnevám. nevieme s priateľom čo si počať. Na valentína som bola za priateľa, bez ohlásenia, chcela som ho prekvapiť, ani neviete aký bol s toho mimo, že som došla, bol veľmi šťastný.jeho mama sa nezabudla spýtať: prečo musela vlastne prísť?a to ak si predstavuje, že len tak príde? Všetko je podľa nich negatívne, prosím o váš názor. je pravdou, že mám strach s cudzých ľudí a potrebujem trochu viacej čase, aby som vedela bez strachu komunikoVAť OTVORENE. Ale ja chodím predsa len za priateľom a nejdeme sa brať, milujem sa, ale nevidíme do budúcnosti.
Rodičia mojho priateľa...
držím ti palce jajka ... :) prajem ti, aby to dobre dopadlo
V žiadnom prípade nechcem mať zlý vzťah s priateľovými rodičmi. Naopak, veľmi som si obľúbila aj jeho mamu zo začiatku a jeho otca taktiež, no zmenilo sa to z ničoho nič a neviem prečo, a ani oni nechcú vysvetliť prečo sa to zmenilo. včera si priateľa posadili na dve a pol hodiny do obyvacky a viedli ,,rozhovor", bohužial jednostranný. Došla im jeho faktúra za telefón, kde mal napísané koľko prevolal. vynadali mu, že či mu jebe? A keď sa spýtal že prečo , tak mu mama povedala, že si má trhnúť nohou. Zakázala mu somnou volať, viete, priateľ si predplatil 2 eura na tyzdena na t.mobile, že večer od 20.00 ma voľne minuty a nic neplaTI, tak mi volava ked mozem a volame spolu niekedy aj dve-tri hodiny. Ako som spomenula sedel s nimi v obyvacke a dve a pol hodiny mu rozprávali, ze je zaslepeny, ze aj 4 take baby si najde ako som ja. Že to nema buducnost podla nich, ze nech sa spamäta a jeho otec vraj dodal, ze ved co mas z toho vztahu okrem toho, ze si zatrtkaš? Vraj podla nich nepomaham v domacnosti, lebo raz ked som tam bola, tak som bola v kuchyni a opierala som sa o linku a cakala n apriatela a jeho mama umyvala riady a neponukla som sa jej ze jej pomozem. A zase to stare, ze som neni sebavedoma, nemam ciele, nekomunikujem a vraj problem je vek a biologicke hodiny, pretoze ked ja budem mat 27 on bude mat 24 a ked budem chciet mat deti, co budeme robit?a ze ked zena chce mat deti, takich bude mat, cim neviem co hccela povedat presne. Priatelovi som povedala, že nech im razne vyjadri, co si mysli aj on. Ja viem ze to je tazke, a vravi ze on si ich nechce znepriatelit a nechce byt k nim drzi, ale mam pocit ze to inac nepojde. Do kedy to bude takto predsa? Priatel ma zaludocne problemy s toho, ma depresiu, nevie v noci spat, a nedokaze sa sustredit na ucenie. Buduci piatok by sme mali ist k psychologovi do Bratislavi. Dufam, ze nam poradi a vysvetli, co robit. Ja nechcem aby si priatel musel vyberat medzi mnou a rodicmi, pretoze k obom citi lasku, len v inej podobe. mam pocit, ze sa im boji vzdorovat, trvdi ze to nechce zhorsit tym, neze by sa nepokusal im nieco povedat, ale vzdy ked povedal a povie, ze to tak nie je, a ze sa mylia a zacne im nieco vysvetlovat, tak mu vynadaju a vycitaju nieco a nepustia k slovu. Myslia si ze vidia zrejme celu cast mojej osoby, ale nevidia. Priatel velmi trpi, a ja mu to nechem pritazovat, ale mam pocit, ze ked im to bude tolerovat tak to bude len a len zle.
nechápem tie prehnane kritické reakcie na oh.my.gosh...
jajka100, myslím si, že zo všetkých reakcií na tvoju otázku si môžeš vybrať pár užitočných rád...
1. rozhovor tvojho priateľa s rodičmi... mal by im ozrejmiť svoj postoj k tebe, k vášmu vzťahu, tvoju introvertnú povahu... mal by im vysvetliť, že mu na vašom vzťahu záleží a že sa nenechá manipulovať... rodičia ho očividne majú radi, otvorený rozhovor im aspoň do istej miery otvorí oči... ak je mama príliš negatívne naladená, nech to najprv skúsi u otca, možno bude rozmýšľať racionálnejšie a tým ovplyvní aj priateľovu mamu...
2. menej časté návštevy u priateľa doma... nech aspoň dočasne chodí častejšie on za tebou...
Ak sa tvojmu priateľovi podarí prelomiť negatívny postoj tvojich rodičov, snaž sa budovať tvoj vzťah s jeho rodičmi... ja som mala napríklad trochu problém s priateľovou mamou... nešlo o to, že by mala voči mne averziu, ale viazla nám komunikácia, nevedeli sme sa normálne porozprávať... začala som na tom pracovať, často volám k priateľovi domov a popýtam si k telefonu aj mamu, povypytujem sa čo a ako, čo ma nove, ako v praci, čo varí a pod... myslím si, že vzťahy s rodičmi partnera netreba podceňovať... :)
dakujem a vela stastia aj tebe claudica.
No,skoda,ze nie je dopriate Jajke.Ono ked si raz ludia nesadnu,tak je to potom tazko si hladat cestu.Bude sa snazit,pochopi to ako natiskanie.Nebude reagovat,nevsimat si,bude to brat ako flegmaticnost,signoraciu.
Jajka,chodte sa poradit ako mate na nich ist.Je dobre,ze sa snazite obaja aj s priatelom.To je dobry zaciatok.
Jasné, držím palčeky.
Ja som tiež hrozne naviazaná na syna, každý si myslel, že kvôli tomu ma budú jeho priateľky nenávidieť, že budem hrozná svokra.... No toto je jeho prvá priateľka a "sadli sme si". Mám ju rada.
Prajem to aj Tebe.
claudica
ja viem,mas pravdu,mozno to bude ine.Ja som si vzdy hovorila,ze budem najlepsia svokra na svete ako je moja mama aj moja svokra.No,uvidime.Nastastie mam este nejakych 10 rokov cas.
no,tak to som blbo napisala.Nieee,ved sme sedavali aj u nich,ale tam to bolo ine,lebo mna maminy mali vacsinou rady.Ale...vzdy som tam citila to,ze som niekto,kto im asi odvedie syna.Vzdy to tak bolo.My sme zvykli ale aj s rodicmi hned na zaciatku sem tam posediet.Nie,ze ma odviedol rovno do izby.Vzdy som sa predstavila a s priatelom sme si dali s mamou kavu,alebo caj...proste som sa snazila hned na zaciatku skamaratit.Len to,ze na noc som neostavala.Ja viem,ze to tak funguje,ale...mne to nejak nedalo.Hlavne,ked mali este surodencov v isbe.
darika, nikdy nehovor nikdy. Aj ja som si myslela, že to bude tak. Že jednoducho synova priateľka u nás nemá čo prespávať. Lenže to trocha inak dopadlo. Je z iného mesta, stretávajú sa len cez víkendy, raz u nás, raz u nich. Majú 19 rokov. Synovu priateľku som si hneď obľúbila, sú zlatí, ľúbia sa a nevidím na tom nič zlé, ak spia u nás alebo u nich spolu v izbe. Chodia do školy, učia sa dobre, nič nezanedbávajú a ja som rada, že nerobia iné hlúposti, že sa nemusia stretávať niekde vonku po baroch, po kluboch a tak.
darika : "Viete co je pre mna velmi zaujimave?Ja,ked som bola mlada 18-25,ja som moc nechodila ku vtedajsim priatelom"
tak som to pochopila tak, ze si k nim ani nechodila na navstevu, lebo sa to na dievca "nepatri"
Cajik
ja som z dost velkeho mesta a pisala som o spani,nie o navstevach.Ale kazdy to vidime inak.
