ahojte, ja som prekonala pred styrmi mesiacmi silny atak az ma brala zachranka, odvtedy mi byvalo zle vonku, v obchode, bankach, uradoch, vsade, kde bolo viac ludi a nevedela som ostat ani sama doma. Teraz po navstevovani terapii, je mi lepsie, sama zvladnem ostat doma, v spolocnosti niekoho aj ist do obchodu, banky atd, lenze dnes som vyskusala ist po 4 mes. sama von a bola to hroza, rozklepali sa mi kolena, strach, ze odpadnem, busilo mi srdce a na krizovatke, kde to bolo rusnejsie, mi prislo zle, a stale som na to myslela, ze co ak odpadnem, vkuse som to v sebe riesila,,ale takto sa neda normalne fungovat a este keby sa ma niekto nieco na ulici opyta, asi by som odpadla a krutila sa mi velmi hlava, stretli ste sa s niecimt takym aj vy?a ako ste to riesili? vdaka za odpovede
uzkost na ulici
ahojte som od júna nezamestnaná a teraz od oktobra som začala mať úzkostne stavy,strach hlavne ísť medzi ľudí...je to hrozný pocit a neviem si pomôcť,nevedeli by ste mi poradiť akési lieky na báze byliniek?dakujem
nervoheel je homeopaticky určite nezaberá rýchlo a nie je drastický liek.
ahojte, tak som \"rada\", ze nie som jedina na svete, ktora ma taketo problemy. ja som zatial bola len u neurologicky, ktora mi napisala NERVOHEEL, ale ten vobec nezabera :( Moze mi niekto odporucit nejakeho dobreho psychologa, terapeuta v Bratislave? tieto uzkostne stavy ma dost obmedzuju v beznom zivote...
áno,závisia aj od počasia,čiže aj od atmosférického tlaku a všetkého okolo nás,lebo my ľudia sme tiež súčasťou prírody a preto nás to všetko ovplyvňuje...toto mi dnes povedala moja psychologička:-) ja som mávala tiež panické stavy niekedy,inak som sa liečila na úzkosť,no dnes som bola u psychologičky naposledy,lebo už sa mám fajn...konečne...
presne, mas pravdu, ja som bola prekvapena ako to tu funguje a ze niekto ma podobny problem cloveka potesi, teda caka, ze mu niekto poradi a ked rastu reakcie, tak to hrkne v srdiecku, ze niekto ma zajem o dany problem,ja som pocula, ze tieto nase stavy zavisia aj od mesiaca a inych roznych veci
stale ako stale..
je obdobie, kedy sa citim maximalne stastna, nic mi nie je a potom bum, opat tu mam tie doverne stavy, uzkostne, panicke ataky a pod.. no ako na hojdacke:-)
ale som maximalne vdacna za toto forum, mnoho ludi pozna presne to co my, clovek sa tu dozvie vela cennych rad a uz je troska zbehlejsi aj v tychto veciach;-)
a hlavne - nikdy nestracam vieru, ze sa z toho nedostanem.. lebo to nepripada v uvahu.. dostat sa z toho naisto dostanem, tak ako aj vy vsetci ostatni:-)
Wiqi, tak skus zacat od toho myslenia - troska sa preorientovat na optimistku:-) hladaj radost aj v tych uplne najbeznejsich veciach:-) napriklad sa potes, ked sa niekto na teba usmeje, tes sa, ze svieti slnko, ze pomaly zacnu rast kvety, ze si sa zobudila do noveho rana atd, atd:-) dovodov preco sa je tesit je dost:-) a ked aj pridu hnusne myslienky, tak sa snaz hned mysliet na nieco pekne, na to, ako sa to hned skonci a budes opat stastna;-)
pripadne si pozri nejaky smutny film a aspon pocas neho si uvedomis ako sa mame fajn aj napriek nasmu "osudu":-)
Wiqi, neboj, aj ja som taka povaha.. ale co mozeme za to, ze sme take ake sme?:-) niektore veci sa jednoducho nedaju ovplyvnit, mame ich dane.. aj nasu povahu.. jedine sa snazit na nej popracovat, ale chapem ake to je tazke.. a srdce mas inak ok? a uvidis, ze to pojde iba k lepsiemu, myslim na teba:-)