ahojte, ja som prekonala pred styrmi mesiacmi silny atak az ma brala zachranka, odvtedy mi byvalo zle vonku, v obchode, bankach, uradoch, vsade, kde bolo viac ludi a nevedela som ostat ani sama doma. Teraz po navstevovani terapii, je mi lepsie, sama zvladnem ostat doma, v spolocnosti niekoho aj ist do obchodu, banky atd, lenze dnes som vyskusala ist po 4 mes. sama von a bola to hroza, rozklepali sa mi kolena, strach, ze odpadnem, busilo mi srdce a na krizovatke, kde to bolo rusnejsie, mi prislo zle, a stale som na to myslela, ze co ak odpadnem, vkuse som to v sebe riesila,,ale takto sa neda normalne fungovat a este keby sa ma niekto nieco na ulici opyta, asi by som odpadla a krutila sa mi velmi hlava, stretli ste sa s niecimt takym aj vy?a ako ste to riesili? vdaka za odpovede
uzkost na ulici
mavala som uzkosti, v skole a hlavne v autobuse.. naucila som sa relaxacne dychat zhlboka, chodila na terapiu a brala AD.. ale aj tak si myslim ze mi najviac pomohlo to, ze som sa to naucila kontrolovat.. sila mysle je velke, ale treba dat tomu cas. najprv to skusaj postupne, a stale si opakuj ze sa nic nedeje, ze si ok, a dychaj pomaly a zhlboka.. potom ked uvidis ze tie situacie prezijes a nestalo sa nic zle, ze si neodpadla, tak ti to doda silu a casom sa toho zbavis uplne
mavala som uzkosti, v skole a hlavne v autobuse.. naucila som sa relaxacne dychat zhlboka, chodila na terapiu a brala AD.. ale aj tak si myslim ze mi najviac pomohlo to, ze som sa to naucila kontrolovat.. sila mysle je velke, ale treba dat tomu cas. najprv to skusaj postupne, a stale si opakuj ze sa nic nedeje, ze si ok, a dychaj pomaly a zhlboka.. potom ked uvidis ze tie situacie prezijes a nestalo sa nic zle, ze si neodpadla, tak ti to doda silu a casom sa toho zbavis uplne
