Mam problem s priatelom. 3,5 roka sme zili spolu v zahranici, ja uz taham 7my rok. Ma problem so sebavedomim a s nadvazovanim priatelstiev. Ma iba 2 kamaratov a z toho iba jedneho blizsieho. Po neuspechu na univerzite, z ktorej musel odist, lebo nespravil skusky (lenivy, neucil sa) odisiel do zahranicia.
V zahranici mal problem najst si pracu, dost ho to deptalo. Niekedy mi len tak nervozny stepoval pred agenturou a nechcel ist dnu sa registrovat. Nepacila sa mu. Mal vtedy 21-22 rokov. Samozrejme agentury mu nasli pracu, robil tam asi 2 roky z tych 2,5. Ulieval sa v nej, podla toho co mi vravel, ale boli s nim spokojni.
Potom sme odisli daleko za more, a pracu si nenasiel. Odmietal chodit po vonku a hladat pracu, jedine cez e-mail, aj na to sa po case vykaslal, lebo nemal uspech. Vzdy ked sme niekde isli osobne, nemal stastie, hladali bud zenu alebo niekoho ineho.
Nakoniec som ja posielala zivotopisy za neho. Nasla som mu 2 prace, z oboch dostal po 2 tyzdnoch kopacky, zevraj robil pomaly. Ma 24 rokov.
Rok som to tahala ja, zivila som nas oboch asi pol roka neprispieval na nic. Bol len doma deprimovany a stale na internete. V domacnosti pomahal, ale pracu uz nebol schopny hladat. Ja som este hladala, ale nepodarilo sa.
Ochorela mu osoba v rodine, tak odisiel naspat na Slovensko na par mesiacov. Tiez si tam hladal pracu, ale bezvysledne. Sebavedomie ma na bode mrazu, uz vyhladal aj pomoc psychologa.
Neveri si, boji sa, ze ho necham, mysli si, ze je na nic.
Co si o tomto probleme myslite?