Už asi 3/4 roka trpím bulímiou. Teraz to priznávam ako tak prvýkrát..Doteraz som si stále vravela nie je to až také zle však len občas..Ale z toho občas sa stávalo častejšie a častejšie, po niektoré dni aj 3krát za deň som zvracala...za ten trištvrte rok nezvraciam každý deň...sú aj dobré obdobia
teraz mám 18 a vážim okolo 69 (pre istotu sa nevážim lebo mám zo seba ešte horší pocit) pri výške 170...keď som mala tých 16 mala som veľmi dobrú postavu chalani mi závideli moje kocky na bruchu a na kúpalisku pískali...ale zlomila som si nohu a istú dobu som sa prestávala venovať tancu ktorému som zasvetila všetok doterajší čas...a pomaly šlo kilečko po kilečku..najprv sa to dalo troška na boku žiadna tragédia, ale potom keď občas spolužiak podotkol nepribrala si troška? ma to zarazilo, že je to až také viditeľné..Nastali doma problémy, rozvod rodičov ale ostali v 1nej domácnosti..stres častý plač hádky.. Cez jar som sa raz tak prejedla, že som si klakla pri hajzel..a to bol omyl...bolo mi to odporné ale musela som, lebo som zhrešila...nastali prázdniny a často nik nebol doma..hneď som pojedla všetko jedlo čo mama navarila ...Potom škola...do školy som si nebrala nič prišla som domov a pojedla som ako za 9 slonov jedlo...a Pred 2ma mesiacmi sa mama odsťahovala a ostala som s bratom starším a ocom ktorého nemám rada...zrazu som sa ocitala často sama mama nechávala peniaze nech pre nás nakúpim, ale zväčša som kúpila sebe...a mala som výčitky, že je rodinná situácia zlá a ja to sťažujem aj keď o tom nik nevedel..ale včera ma brat pristihol a nedokážem sa mu pozrieť do očí..dávno som si vravela že prestanem s tým aj zopár krát som odolala a bola som nesmierne pyšná..ale ten jednoduchý spôsob nasýtenia sa a že zároveň vo mne nič nie je bol lákavejší...Ale teraz chcem skutočne prestať chcem žiť zdravo lebo rysuje sa mi veľmi sľubný vzťah a pochybujem, že on ma záujem sa trápiť sa mojimi problémami...Chcem prestať aby som nerobila zbytočné problémy ostatným ale hlavne kvôli sebe lebo vidím , že ma to postupne ničí...
