Liecenie na miczkiewiczovej

odpoved 1
a ako dlho si tam bola ty?...a aky bol jedalny rezim a atak??
ja teraz vazim pri vyske 173 cm 48 kg,ale som odhodlana sa vyliecit,len sa bojim toho ako to pojde s tym jedlom zo zaciatku:((

podla mna to nie je normalna liecba. nikoho nevyliecis, ak ho budes napchavat zradlom, len aby pribral. sama vies, ze to je v hlave. treba poriadne psychoterapie a nie tlacenku do hlavy.

vieš, čo som všetko preskákala, čím som prešla?
ja som išla na liečenie tiež dobrovoľne, tiež som sa z toho chcela dostať... a čo akože?

odpoved1: aj ja z časti súhlasím s tebou, ale ty ako PPPčkarka by si mala veľmi dobre vedieť o čom to je.
a akým právo ty mňa súdiš? čo poznáš moju diagnózu?

ja s časti súhlasím ale s časti aj nie... to, že sa PPPčkarky a im podobní ľudia dostali na samé dno a prišli o svoju dôstojnosť vlastným pričinením neznamená, že do nich ešte budeme aj kopať keď už sú na zemi...
preto sa mi ten prístup hnusí a hnusiť bude...
anorexia a bulímia je choroba ako každá iná. prečo to aj na iných oddeleniach tak nefičí ako práve na psychiatrií?

odpoved1, suhlasim!! super si to napisala

odpoved1: nie som ani anorektička, ani bulimička, ale veľmi sa mi páčil tvoj príspevok, ktorý si napísala. vo všetkom, čo píšeš sa s tebou stotožňujem. prajem ti veľa síl do budúcna, aby si sa už nikdy k tomu nevrátila :-)

pride my z vas smutno ,ale strasne moc
ja som tam bola tiez -ale na rozdiel od tuto donutenych ako Saula a spol - ktore tam od zaciatku isli na truc, robit napriek, neliecit sa, strielat si z lekarov, sestriciek, robit prdel a bojovat proti vsetkym najma prosti sebe samej.Ja som tam bola na zaklade vlastneho rozhodnutia , vlastnej snahy, vlastneho tlaku na lekarku-liecit a musela som cakat mesiace kym sa miesto pre take ako ste vy uvolni.take co tam isli len tak-aby sa nepovedalo,aby mame urobili radost , aby si odfajfkli na zozname "ze ved akoze som bola na lieceni" . je mi luto ze sa minaju peniazky na taketo absolutne zbytocne pobyty pre ludi ktori nielen ze so sebou samym nechcu nic robit ale aj pre to ze to o to viac stazuju tym ostatnym tam.absolutne nedobre to posobi na moralku celeho oddelenia ked tam je jedna takato rebelantka-smejuca sa , vyskierajuca sa, kriciaca , odporujuca, a podobne. bola som tam cca 2 roky do zadu a rezim je tam prisny.ale ja som ta isla pre to,ze som potrebovala nastavit pravidla si v samej sebe-nabehnut na rezim, a samej doma mi to pri vsetkych povinnostiach neslo. a islo to. milujem anorekticky a bulimicky co idu na liecenie a brucia "ze ved oni su predsa vegetarianky!!!!" a "mna tam nutili jest pecienku" no si predstav -sa neposer.a ako inak mali do teba tu normalnu stravu dostat?ako inak ma ta sestricka co tam za vas ma zodpovednost skontrolovat ze nedlavite vlastne vnutornosti do zachodovej misy, do tasky , do igelitky , dolu balkonom , ha? ako inak ako kontrolou??? o akej ludskej dostojnosti rozpravate??? vsetky ppp ckarky pocas choroby o dostojnost prisli... tak sa nehrajme na chrumkave....

pre nikullku14 - ak si rozhodnuta liecit sa ides tam z vlastneho presvedcenia tak ti drzim palce.ano stoji to vela sil dostat sa do rezimu, zacat jest normalnu stravu ( napriklad ja som bola snazivy pacient a naozaj som bojovala sama so sebou krok po kroku a pomaly , a ked som zistila ze som neupadla-tena dalsi krok bol o to istejsi) a mala som v sestrickach podporu. po case si zvyknes aj na rezim aj na kontrolu -skus z toho vytazit co najviac pre seba ked tam budes, nie pre rodicov,ani pre kamosov,ani pre lekarku.len pre SEBA.

ak je to z donutenia a este nie si sama v sebe usporiadana s tym ze potrebujes pomoc, a liecenie-je to skoda casu, tvojho, ich ...

mne liecenie pomohlo-nie vyliecit sa,ale najst naspat nejaky ten rezim.ano ,navrat do reality bol kruty a trosku som sa opat zapotacala-ale mozem povedat ze teraz je to uz ok. obcas skaredo pozriem na vahu, obcas sa obavam ze to zase nieco spusti-ale to je uz udel kazdej ppp, to si budem niest so sebou cely zivot ....

to som nevedel,ked tam bol kamos vpredu bolo spolocne otvorene oddelenie,vzadu chlapi zatvorene a za fajciarnou zenske uzatvorene

mna tam nutili jest pecienku, aj ked som vegetarianka, len preto, aby som mohla ist na vychadzku...skoro som sa pogrcala...ani ja by som tam uz nikdy viac nesla. a ten psycholog je strasny. mali sme denniky, tak tam som mu to pekne napisala, co si o nom myslim. tiez som tam robila napriek, lebo oni su tam viac posahani ako pacienti.