Mam priatela uz rok, bzvam sice od neho vyse 50km ale obcas travime cele vykendy spolu, no ked ma zoberie medzi jeho kamaratov akosi neviem najst s nimi spolocnu rec, citim sa ako keby som tam nepatrila, ich srandicky a vtipy mi nepridu vtipne, su to uplne typy ludi ako ja, ja som kludnejsia povaha, myslím ze ma neberu vazne pretoze som skor rozumnejsi a citlivejsi typ cloveka no pred nimi sa snazim nebrat vsetko vazne no stale ma neberu do parie, neviem co mam robit o com sa mam s nimi rozpravat, ked som ticho som zla a ked nieco poviem spravia si z toho srandu, priatel povedal ze oni su taký ze to beru ako srandu nie preto ze by ma nemali radi no neviem si pomoct, mam s nimi hlupy pocit a neviem teda ako sa mam s nimi rozpravat a aka mam pri nich byt ... dakujem za radu :)
Nezapadam do partie
joj pata, akoby si hovorila o mne spred 3 rokov..tiez som nezapadala, hoci som sa snazila a vies co? prestala som sa snaazit, ved mam vlastne kamosky, takze v priatelovej partii iba posedim, pousmejem sa, pokyvem hlavou a o hodinu dve idem domov...teda bola som tam zo slusnosti a odisla som.....aj vlk je syty aj ovca cela...no a v pripade ze sa dobre bavim s niekym v partii, zoatnem dlhsie...ale nerob si z toho tazku hlavu, lebo to bude este horsie, budes sa obavat kazdeho stretnutia s nimi...ja som sa tak obavala a bolo to horsie a horsie, aj som plakavala atak.....a teraz som sa na to vykaslala , nezalezi mi na tom, ao ma beru a zlepsilo sa to....
...musis si uvedomit, a zmierit sa stym, ze nikdy medzi nich nezapadnes, lebo je to JEHO partia, ty budes vzdy len jeho privesok, takze sa s tym zmier a nerob si z toho tazku hlavu....respektuj to.....ked ta vola, chod s nim a po hodine dvoch chod prec....a v pohode....
Aha no to hej, ja rozhodne nikam nepridem, bo ked som aj prisla, bolo to na nevydrzanie a strasne smutna zalezitost pre mna. Lebo v istom zmysle prahnem po hlbsom spojeni s inymi ludmi, no na druhej strane to nie je mozne u mna takmer s nikym.
No stale tu opakujes, ako ta nieco desi, to je podla mna cista fobia. A aj to s pracou tak casto chodi u fobikov, ze formalne s kolegami dokazu vychadzat, ale keby uz mal byt nejaky firemny vecierok, tak bud tam budu za cudaka, alebo radsej ani nepridu.
fgf, ja neviem isto, ci je to socialna fobia, i ked sa to tak prejavuje. Prejavuje sa to u mna hlavne s ludmi, s ktorymi sa "musim" v istej dobe mentalne zblizit. Cize s kolegami v praci problem nemam existovat i ked s nimi moc nekomunikujem, no stretnut sa s nimi mimo pracovny cas, to neprichadza v uvahu, to ma desi. Proste ma desi spoznavat sa s inymi ludmi realne, no dav ako taky ma nedesi az tak moc. Tam som neviditelna a nikto si ma nevsima.
no smola co uz
ludia ja sa tak tesim na silvaka konecne pojdem s tou bandou zurovat
jaj ty si si asi myslela, ze to oznacenie socialna fobicka bolo adresovane tebe...
patka, chces tym povedat, ze "bojim" nema soc. fobiu, ale len si s tymi ludmi jednoducho nesadla? to by potom nepisala to, co pisala.
fgf uvedom si ze kazdí clovek je iny, ja napriklad nemam problem s nikym iba s urcitými osobami mam v sebe proste blok a s niektorými typmi ludmi proste komunikovat neviem, a myslím ze kazdí clovek je taky, len neviem ako ten blok prekonat
možno tá partia nezapadá do teba...
aaa dalsia socialna fobicka, to je mile :)
