možno si pomyslite že tu prispevok píše male decko,nakoľko mam 16 rokov,ale proste potrebujem sa vyrozpravať prosím...
ide o to že som v poslednej dobe stratila veľa priatelov,aj tym že mam novu školu a každy mame iny život,tak to býva,,no citim sa strašne sama,večsinou byvam doma lebo nemam ist s kym von :( čo ma strasne mrzi,pretože som v kolektive oblubeny clovek( z reakcii druhych) a som spolocensky zalozena,zakladam si aj na nazoroch druhych...
no je tu ešte aj druha stranka mojeho ja,kedy chcem byt sama,,a nechcem nikoho vidiet, a mam strach co si budu o mne ostatni myslieť ( neviemm ci to nie je ešte nejake doznievanie toho co som zazila v detstve,nakolko moj otec tyral moju mamu, a ja som videla vsetko ,,ako ju mlatil...aj napriek tomu je moja mamina najlepsi clovek a dostala sa z toho,teraz zijeme v celkom dobrej situacii aj ked finančne nie sme na tom najlepsie,,,čo sa prejavuje aj v tom že nie vždy si možem dovolit ist tam kde kamarati a tak Ďalej,,,
mam pocit že všetkych stracam,že nikto nevie aka v skutočnosti som...som sama ,,sama doma
