Pozitivne myslenie v praxi

vebe
par veci co moze byt cool na ukradnutej penazenke:
1. nova foto na obcianskom, vodicaku
2. niekoho potesi par eur :D
3. zbavim sa kariet z banky..
4. zbavim sa minci (neznasam ich)
5. budem mat novu, cerstvu penazenku
6. mozem sa stazovat na urady, ze ake koplkikacie mam ked vybavyujem novu penazenku
7. aspon nieco nove v zivote
8. nie kazda zla vec je ihned zla, veris na osud?
9. co ak ta strata penazenky ta o den neskor dovedie napr k zivotnemu partnerovi ?

Mne napr,
casto pes povracia postel, casto vyhodim cele periny a plachty, nebavi ma o uz prat :D som nahnevany? AKO BY SOM MOHOL NA SVOJHO BASTIENA byt nahnevany ?? ani zdaleka, len mi ho je luto.
zly priklad mozno :) iny.
dostanem pokutu za rychlu jazdu :D ano naserie to, ale pokial ide len o peniaze, je mi to jedno :D ak by islo o vodicak, pruser, nevadi, isiel by som na DLHU dovolenku.
vidis? mozem prehrat? nie :)
dalej..
mnoho ludi ma okradlo o mnoho veci, ci uz penazi, alebo predmetov, alebo dovery. ano, nastvalo ma to dost :D usmev som teda nemal, ale dnes to beriem s humurom, ze zase ma to posunulo dalej.. (napr. skusenosti, alebo to ze mi ukradli bike vnimam ako ze no kupim si novy, alebo kaslem na bike, usetrim si mozno potomstvo a podobne :D)
i ked, ano - docasne som bol nastvany, to je jasne, ked mi ukradnu pol rocny bike za 1000eur, nebrigadoval som na neho zrovna kratky cas :) a to este ked som slusne cakal v rade 40 minut len pre 1 papier, ktory tusim ze ani nebol pre mna u lekarky.
mohol som mat vasiu smolu / nepsravodlivost ?
asi hej :) neviem..
alebo som si takmer rozbil mesiac stare auto, ked som s nim isiel na okruh (vdaka jednej rachotine co ma vytlacala :D), vysledok? cca 1000eur skoda, a blby pocit.. pocit prehry :P a to boli len skrabance :D ak by sa prevratilo (co sa v bocnom smyku cez 100kmh stava) :D tak by som ti toto asi nepisal, a uz by som sa usmieval dva metre pod zemou :P spociatku ma to ani nie ze nastvalo, lebo to bola moja chyba, a co je mojou chybou ma nenastve snad nikdy, skor sklame..
penazenku som este nestratil, tak by som prisiel o par ojro, op/vp sa vybavi, a karty mi mozno zneuziju, ktovie.. technicky by mohli takto vystavit na hezkuu dovolenku :D ale ci by ma to nastvalo? skor sklamalo.. ze som bol dostatocny blbec a nedaval si pozor..
napr teraz sa mi pokazila karta v mobile, TOLKO fotiek a este dolezitejsich (praocvnych) veci.. ale nieco sa mi podarilo obnovit, jedna vec tam bola co mala extremne sentimentalnu hodnotu. i ked - pre mna je vsetko co mam na pc postradatelne :) ale tak.. mozno by sa to oplatilo za 50 rokov pozriet a pospominat si, i ked nemozem napisat o co sa jedna, hypoteticky, nieco ako prva fotka psa, i ked to fotka nebola :) to je uz jedno :D
kedysi som mal take zamestnanie, kde som bol pod extremnym tlakom a akonahle by som sa nastval, tak by som skoncil, mal velke straty, prakticky si znicil pracovny zivot a mozno aj ten osobny..
a ver mi ci nie, toto ma inak motivovalo, aby som svoj hnev ovladol :)
i ked, toto mi ludia neveria :D ale co uz, uz som zvyknuty, len sa citim trochu ako "divny" a tak raz za cas zanadavam (i ked mne je to skutocne neprirodzene) alebo sa zahram na nervaka (a sledujem co to s nimi robi :D )
ale ak mam byt uprimny, raz za cas, ak je sled udalosti fakt intenzivny, tak by som mal chut nieco rozbit :D (par krat som to urobil, ako ovladac, ci podobne drobnosti, ale zase, rozosmialo ma to :D )
nehovorim ze mam stale usmev na tvari, avsak.. uprednostnujem rychle riesenie, hnev sa snazim preskocit :) asi poznas ten graf, emocii, ze najskor pride nejake zapieranie, potom uvedomenie ci co potom hnev a potom riesenie (toto som si vymyslel ale existuje podobny, nechce sa mi hladat)..

ale veci ktore ma nastvu je, ked urobim nieco, ci uz z lenivosti, alebo lenivosti ... nic ine neexistuje, neexistuje omyl, existuje len nedostatocna priprava.. a ked nieco pokazim, tak ma to vie ciastocne "nahnevat" ale ako som uz pisal skor "sklamat", ze sakra.. ved som tomu mohol zabranit..
a to sa tyka aj toho psa, co mi pogrca postel (dal som mu vela jedla/zle jedlo), tak aj pokuty (nedaval som pozor :D a ineee) a tak isto ako vsetko co som tam hore spomenul..

cize nastvanost, hmm. neivem no :) urcite s tym disponujem, no mam pocit, ze mam hranice daaaaleko za priemerom, to vidim kazdy den. neviem, ale v tomto som velky flegmatik, je mi vsetko FUK :D a JEDNO :D .. uplne.. takmer som zmeskal lietadlo na dovolenku, som sa busom previezol do viedne, nevystupil som tam kde som mal, taxik tam spat ma vysiel takmer na 40eur, bol to slovak :D asi ma okradol, ale bolo mi to fuk, nemal som hnev :D skor som si hovoril ze som totalna lama, totalny blbec :D ze som nevystupil v cas. nakoniec som to stihol, no takychto chyb som mal viac a predsrazilo mi to dovolenku asi 3x :D ale co uz..
avsak tento flegmatizmus sa na druhu stranu vrati ako bumerang v inych sferach zivota.. a tam je to podla mna horsie, ako mat normalnu davku a hranicu prirodzeneho hnevu.. neviem, ci si dokazes domysliet o com teraz hovorim, no je to prave sfera, ktora je neoplvyvnitelna len jednym clovekom, ak vobec..
cize preto som pisal tak lahko, co sa hnevu tyka :) snazil som sa v kratkosti opisat, ze ako vnimam hnev a podobne.
ozaj, a pri tej dovolenke este, vdaka skleslej nalade pred dovolenkou som odmietol sialene dobru pracu.. cize ta dovolenka bola mienena ako "terapia" co sa mimochodom vobec nepodarilo :D lebo ma to skor unavilo.
avsak ani jedno z tohto mi do dnes nevadi a toto su drobnosti :) su aj daleko drsnejsie veci (zdravie), co mi nevadi, lebo to nemozem zmenit, a preco by som sa mal hnevat nad tym, co nemozem zmenit?
cize ak mi urkadnu penazenku, tak to je len nejaka chemia v mozgu, ktora sa podla mna da ciastocne ovladat.. a osobne nerad stracam cas hnevo, ale hladam riesenie cim skor.. napr. ci a ako dolapim toho zlodeja.. a uprimne, nezranil by som ho, nechcel by som, aby sa o nejaky cas vratil a pomstil sa na mojej rodine. ak by som sa chcel pomstit, tak by som to prsavil tak, aby nemal najmensie tusenie kto/co/preco/ako, ani by si to nevsimol a plakal by, ze to osud. ale to je uz dost mimo temy :)
cize nie, neusmievam sa 100% :D ale ked pisem toto, mam mierny usmev :) ale tak, u mna je to skor to, ze sa ten usmev VELMI lahko vyvolava :D a je uprimny.. nemyslim si, ze by som s tym nieco zakryval.. podla mna je to tym, ze je clovek v psychickej pohode, i ked, obcas mam pochybnosti. mam ilion veci, na ktorych by som mohol byt nastvany, TAK isto ako kazdy z nas.. nemyslim si, ze som v tomto nadrpiemer (ze yb som sa mohol stazovat)..

a naco je taka pozitivnost dobra?
odpovedam otazkou :D
naco je hnev dobry? co tym dosiahnes? upokojenie?
mno.. ano, teoreticky ano, udajne hnev/nadavky ulavuju bolest..
avsak to, ze alkohol pomaha zabudnut, este neznamena, ze je to jedina cesta, ako sa dostat do ciela ;) ta dalsia je mozno narocnejsia, avsak dostanem sa tam tak ci tak.. a tu mi nejde o cestu, ale skor o ciel :D

plus, hnevom sa snazim zakryvat moje achylove slachy :D (ci skor paty :P ),nerad vidim, ak ma niekto vidi, ze sa hnevam a podobne.. a ano, vela ludi sa ma snazi nahvevat :D predovsetkym moj brat, lenze.. to mi nedava pravo sa na neho hnevat, akcia-reakcia.. ale uz straca zmysel "kratky" prispevok :) i ked, ktovie ako dlho by som pisal este :D tak gn :)

Nejde o vytacanie sa do nepricetnosti. Ale co ja viem, ked ti ukradnu penazenku a mas tam aj doklady- iste nejde o zivot, hlavne ze sme zdravi a nakoniec si kupis novu a bla bla, ale v tom momente sa uprimny clovek neusmieva,ani sa netesi zo svojho zdravia, je proste nastvany. Ak sa niekdo vtedy usmieva ci nebodaj citi stastny, tak je neuprimny, snazi sa nasilu tvarit v pohode a bolo by to pre mna divne. A ja sa pytam naco je takato pozitivnost dobra?

Pre mna je trvaly usmev na tvari neprirodzeny. Ja to tak citim, mozno to niekto citi inak. A ked je niekto trvale vysmiaty, tak to nie je ten usmev, ktory odraza prave vzniknuty prijemny pocit, je to usmev vrodeny alebo nauceny a ten pre mna z emocionalneho hladiska nic neznamena, skor ma to odpudi. Do takeho cloveka ja potom nevidim a je teda pre mna neuprimny.

Citala som na tuto temu zaujimavy clanok od psychologa, ze neustale pozitivne myslenie moze viest k psychickym problemom, prave preto ze to nie je pre ziadneho cloveka prirodzene. Ina vec je , ako som uz pisala, ze clovek ma schopnost aj v tazkych situaciach nachzat riesenia, ze vie vzdy najst aj nieco mile a pekne. A co sa tyka lasky k ludom- ja mam ludi rada, snazim sa v nich vidiet vzdy aj nieco dobre, ale su taki ktorych nedokazem mat rada, ku ktorym nic pozitivne necitim. Podla mna vsetcia sme taki. Mam rada ludi, co si to vedia priznat

Podľa mna je najlepšie vidieť negatívne veci a ak sa dá, zmeniť ich, ak sa nedá, zmieriť sa s nimi. Pozitívne veci tu sú pre slabochov :)

Vebe dobre píšeš, presne tak. Na Dôležitosť toho, byt reálny a úprimný sám k sebe, sa akosi zabúda, asi aj preto mám rada negatívnych ľudí, vždy má vedia rozpsmiat a pochopiť!! Neznasam, keď niekto sa snaží vidieť namiesto sracky tortu, doprdele s týmto falosnym svetom

určite sa to nedá potláčať a to by ani nebolo správne :-)

Ani usmievat sa clovek nemoze stale, ja osobne sa tak necitim stale a vtedy som vazna, ale zaroven uprimna. Nesnazte sa ludia nasilu pod vplyvom nejakych kniziek popierat samych seba a vlastne pocity. Neznasam ludi, co su vzdy typu I'm fine, I'm OK, hoci v skutocnosti je im uplne na h..Preco je nieco zle na tom, ak poviem pravdu, ze som smutna a je mi na nic, hoci pravu pricinu ani nepoznam. Nas mozog je taky, vysiela aj prijemne aj neprijemne pocity, tak preco ich mam nasilu potlacat

Ono, pozitivne myslenie je dobre, je dobre ak sa clovek nauci vidiet veci z tej lespej stranky, ak sa nauci tesit z drobnosti a ztoho co prinasa kazdy den. Lenze aj ten najpozitivnejsi nemoze byt uplne pozitivny kazdy den, lebo by musel neustale potlacat svoje skutocne pocity a vlastne by tak poprel seba sameho. Kazdy z nas sa niekedy citi bezradny, kazdemu niekedy lezie na nervy vsetko co vidi a pocuje, kazdy je niekedy nastvany skoro na vsetko, kazdy z nas ma niekedy pocit, ze nic okolo nas nie je pekne ani dobre. Ak tvrdi niekto, ze to tak nie je, tak nie je uprimny. Ina vec je, ze potom pride den, ked zase nachadzame riesenia, ked sme zase v pohode a vlastne pozitivni. Ale povazujem za neprirodzene byt pozitivny 24 hodin denne a 366 dni v roku, takym ludom neverim a lezu mi na nervy, lebo su neuprimni. A potom popri pozitivnosti treba byt vzdy aj realista a to sa nie vzdy zhoduje

Pozitívne myslenie je pravda aj Secret, aj keď kniha z neho urobila len senzáciu ale mnoho ľudí nechápe tej podstate .. na začiatku musíš objaviť krásu v sebe samej, začať milovať seba a byť vďačná za všetko čo máš, za každú maličkosť až potom pocítiš silu lásky a začneš aj pozitívne myslieť. V každom človeku, veci hľadaj len to krásne aj keď ti dotyčný veľmi ublížil a hľadaj cestu odpustenia. Film z toho urobil len show, a ide im tam len o hmotné veci ale o tom to nie je. Aj moja cesta bola dlhá, začalo sa to pokusom o samovraždu ale už som objavila šťastie a silu lásky. Odpustila som a som šťastná :)