anjeli patria do neba

Len ako dodatok: www.milanport.sk

pozerali ste Mesto anjelov?
Tak presne takto to je aj v skutocnosti...A ak mi to chce niekto prevratit,nech sa ani nesnazi.Pretoze najkrajsie v zivote je v nieco verit.Ci uz v Boha tam hore,alebo v toho,co sme si vybudovali sami,ale v kazdom pripade...ked sa nam nieco stane,aj ti tazki ateisti,raz v zivote povedia "boze pomoz"
Ale o tomto nechcem,aby to tu nezamkli alebo nezrusili ako nedavno.

neboj, aj tvoj stary otec uz ovlada vsetky svetove jazyky :-))) urcite dostal stokrat doruceny tvoj odkaz.
a ja viem, ze nas vidia ti nasi anjeli a ze sa na nas pozeraju, ze nam fandia a niekedy nam napovedaju, co spravit a ako sa zachovat :-)

datelinka
mas pravdu.Teraz ma napadlo nieco smiesne.Myslis,ze tam hore,on im rozumel,ked mu to povedali v cudzom jazyku?
Teraz zartujem.

darika, vsak ty si si davno ten svoj "trest" odpykala pri tych opustenych starkych :-) tak to malo byt. mozno ak by si nemala tu svoju skusenost, nemala by si taky vztah k starsim ludom.

par rokov po jeho smrti som prestala chodit na cintorin.Vzdy som mala zrazu vyhovorku,ako tam neist.Presla doba,a mala som sen,ako mi moj krstny otec (tiez zomrel kratko po dedovi),vycita,ze som uz dlho nebola.Zobudila som sa a zrazu som si uvedomila,ze je to naozaj tak.Isla som.Bola som dlho a vecer som tak zpokojna zaspala,akoby som urobila neviem aky skutok.Ano,mate pravdu,treba si odpustit a zobrat si z toho ponaucenie do buducna,aby sme im nerobili to,co by nas mohlo raz zase mrziet.Moc vam dakujem.Naozaj mi to pomohlo.

mne sa raz snival taky sen, nieco sa mi vesele stalo, chcela som zavolat mame a pokecat s nou, a vtedy som si uvedomila ze je uz mrtva - to bol priserny pocit, ze uz jej nikdy nezavolam, neuvidim ju...a potom som sa zobudila a bola som hrozne stastna ze to bol len sen

"ja som sebe este neodpustila a ani to neurobim.Nedokazem.To by som ho asi sklamala."

Hlúposť. Predstav si seba v jeho koži - sklamal by ťa tvoj blízky, keby sa kvôli tebe neustále trápil? Alebo by ťa potešilo, keby si konečne uvedomil, že už niet dôvodu pre trápenie, keďže došlo k obojstrannému odpusteniu?

mne umrelo vela najblizsich ludi, zostala mi vlastne uz len mamka a manzel. je to tazke, ale myslim ze smrtou nic nekonci a castokrat je ludom /strarsim alebo trpiacim na nevyliecitelnu chorobu/ lepsie tam ako tu na svete. najhorsie je ze ked je uz po vsetkom tak clovek uvazuje co vtedy mohol spravit lepsie, nehadat sa, venovat si navzajom viac casu v tejto uponahlanej dobe, ale bohuzial sa to uz neda vratit spät.

presne tak, treba mat uctu k starym ludom. prezili svoje, rozdavali lasku a mudrost a len teraz, ked uz nesluzi telo ako ma, mame moznost opatovat im to vsetko. kazdemu, koho stretneme na ulici...
ja v kazdom starsom cloveku vidim svojho otca, ktory tu uz nie je :-( nedovoli mi to byt nezdvorila, aj ked sa niekedy starsi spravaju nie celkom tak ako by sme si priali.
takisto ma mrzia drobnosti a malickosti, ked som bola nervozna, nevrla voci ocinovi.... a potom si spomeniem, ked som ho ako male dievcatko drzala za jeho velku a muznu ruku, ako som mu vyliezla do lona a vybozkavala ho, ako sme sa narozpravali do sytosti.... mrzi ma, ze sme si uz nenasli tolko casu na rozhovor v dospelosti. teraz si spominam na pribehy z jeho detstva, ktore mi rozpraval, a stale mi tam nieco chyba.... koho sa mam teraz na to opytat?
skoda ze si nevazime veci, kym ich mame na dosah ...