prosim vas o radu. V juni som zazil nieco zvlastne bolo to v noci pred skuskou v skole. Zrazu som akoby prestal vnimat cas a priestor bol som uplne mimo na par sekund, nevedel som kto som, co som a kde som, odkial som prisiel a preco som tu... jedine co som vedel, je ze som musel z toho miesta rychlo vypadnut inak (pritom to bolo doma v kuchyni)... od toho casu sa vobec nedokazem tesit zo zivota, akoby som len prezival, mam otupene city voci okoliu, totalny nezaujem o vsetko okolo, casto sa zaoberam otazkami zivota, kto sme co sme, preco sme tu, a roznymi skorej filozofickymi a existencymi otazkami typu: kde ma vesmir koniec? ake dimenzie okrem casu a priestoru existuju, preco nevidime magneticke vlny.. a podobne. bojim sa ze mi z toho filozofovania prepne. pritom tieto myslienky vobec nedokazem ovladat. castokrat mam pocit akoby som tu ani nebol, resp.ze som uplne mimo, a neda sa mi dychat, akoby uzkost.. co to moze byt? prosim poradte mi. je to uzkost, depresie, alebo???
dakujem
uzkost, depresia
somktosom ahoj no too čo opisuješ je depresia spojená s panickou poruchou ,,ja sa na to liečim už roky.. mám návaly strachu pociti že som mimo diania, ked idem von začnu sa mi podlamovať nohy a točiť hlava je to hrozné, berem lieky a trochu sa to upravilo, su dni ked mi je super a dni ked nevládzem, ale dufam že postupne to bude lepšie držím ty palce, netráp sa a chod za psychiatrom dokial to nie su uplne hrozné stavy, začni sA liečiť uvidíš pomože to
Ahoj somktosom:
Presne toto prezivam aj ja,uz ani neviem kolko dva tri roky...nemozem sa precitit do svojho Ja, je to hrozne!!! niekedy mam pocit akoby som žila v bubline!Mam problemy s pamaťou a neviem sa vhupnut do reality, tiez som zaživala vela stresou za posledne roky,možno je to tym.Niekedy mi je lepšie,ale vačsinou som smutná.Prajem Ti aj sebe aby sa nam polepšilo.Ahoj
Ahojte,ja som bola priblizne pred mesiacom sama doma a prisiel na mna velmi neprijemny stav,rozklepala som sa,hlava sa hrozne tocila a co je najdolezitejsie,nevedela som sa nadychnut,lapit dych vkuse sa mi zivalo aj ked som nebola unavena,potom mi zacali brniet koncatiny,snazila som sa pit vodu a mat nohy hore,no nic nepomahalo,nakonec prisiel priatel z prace a zavolal mi zachranku. Tam som dostala inekciu a neurol a zistili mi neurastenie. Je pravda,ze prezivam stresove obdobie. No po tom zazitku sa mi to velakrat vratilo. Nemohla som ostat sama. V obchode,metre,buse,cudzich priestoroch to prichadzalo aj prichadza. Aj mi doktorka predpisala efectin ale je mi z toho nanic,neberiem nic,ale keby neco,mam po ruke neurol. Preziva niekto z vas nieco podobne?dakujem
Si mlady, zajdi k psychiatrovi. Urobis najlepsie. Su tu na to, tak ziaden strach. Drzim palce.
skús viacej chodit do prírody a možeš si zobrat so sebou aj nejaké zvieratko ,ked nechceš ludí ,ale skús nemysliet na nič iba sa pozeraj
