vyliecene z ppp,

ahojte
beta napisala si to perfektne!! skutocne ti gratulujem ako si tovsetko vzladla. ja mam tiez mensie problemy s jedlo a to najma s prejedanim, nastastie na bulimiu som nikdy nemala odvahu. a od anorexie mam tiez neskutocne daleko lebo papam rada.
ale mam fakt problem s prejedanim. to je nieco co ma vie zaskocit, co mi brani schudnut a tiez tym niekedy vyplnam cas a potom nestiham povinnosti, casto je to moj liek na stres, ked mi nieco nevide, pouzivam jedlo ako prostriedok na relax(aj ked som z toho vacsinou len viac unavena a ani sa poriadne nevyspim), a som vtedy ako zmyslov zbavena, lebo som ochotna zjest hocico a vela. raz som dokonca bludila po meste lebo bola nedela a hladala som otvoreny obchod. no proste je to urcitym sposobom moja zavislost.
ale bolo to v minulosti horsie, a pomohlo mi najme ze som oddysla na vysku, som si nasla priatela a ten mi tiez velmi pomohol. teraz sa prejem tak 9krat do mesiaca lebo som si to zacala znacit. v podstate som v poriadku, ale nedokazem kvoli tomu schudnut a chceela by som este 5 kil dat dole. proste chcela by som dosiahnut to ze viem kedy mam dost, kedy som hladna a naco mam chut. pretoze taketo pocity mavam ked sa prejeda. pridem do obchodu a neviem co si kupit, tak si kupim vsetko a potom to zjem strasne rychlo a ani si to nevychutnam. ani sa v tedy nespoznavam..
velmi mi pomaha ked sa mozem o tom s niekym porozpravat ale v podstate nie je skym. pretoze kamaradky taketo problemy nemaju a teda to nechapu. priatel mi uz pomohol dost a nechcem ho tym zatazovat, a ani doma to nema zmysel lebo to som uz skusala. taketo stranky su jedina moznost ale tiez je to len take obcasne. aj dnes som mala strasnu chut sa prejest ale som si povedala ze si idem pohladat takuto stranku aby som sa mohla venovat tomuto problemu a uz ma to prejedanie aj preslo. malokedy najdem riesenie ako sa neprejast, vacsinou vsak vyhra jedlo.

Ahojte. Trpela som anorexiou a bulímiou dokopy rok a pol... Nič príjemné. Najpv som rapídne schudla s anorexiou asi 15 kíl pritom mi nič nechýbalo.. mala som o čosi navyše váhu a bola som podceňovaná okolím... Teraz však ľutujem, že som nejedla... lebo príznaky ako bolesti hlavy, oslabená imunita, či poruchy srdca ma už budú prenasledovať do konca zivota... Bola som mladá a naivná... Keď som mala okolo 48 kíl... mama už šalela a zobrala ma k doktorke, tam mi klesla hladina železa až tak, že kebyže prídem o týždeň neskor.. uz by som tu nebola.. Začala som jesť ale len trosku viac... aj napriek tomu som dalej chudla...chcela som aby to skoncilo, lenze ja som jest nemohla bála som sa jedla.. a aj napriek vsetkej hanbe som to povedala rodicom a doktorke... doslova som si vyžiadal aby ma poslali do nemocnice.. kde ma naucili sa spravne stravovat.. a doteraz nelutujem... ze som s tym skoncila.. aj napriek tomu ze nemam idealnu vahu.. :) Treba začat od seba... verte mi v nemocnici boli aj také dievčatá, ktoré na to umreli.. a snáš nechcete byť jednou z nich!!!

cuucoriedka@azet.sk

Dakujem vopred.

Trpí tým moja sestra, ale najskor boli aj lutosti, ale teraz ju vobec nelutujem, zacina mi strasne vadit, neviem ako by sme jej pomohli a ked mam pravdu povedat ani sa mi nad tym nechce zamyslat. Z toho, ako po veceroch sa prejedala a potom sa isla vzdy kvazi sprchovat a vsetko to vyvracala urcite, som nemohla spávat, z konfliktov, ktore mala kvoli tomu s mamou- ta je tiez na antidepresivach, zo vsetkeho som dostala panickú poruchu, z ktorej sa dostavam uz rok.
Je strasne sebecka, mysli iba na seba, pred vsetkymi hra formu, aka je dokonala, vsetci ju miluju, aka je krasna, sikovna, ako sa snazi presadit sa, ale nikto nevidi, co je doma. Aka byva zuriva, s nikym sa nebavi, ked ma svoje nalady.
Velakrat sme sa snazili porozpravat sa s nou, ale nejde to, volala som ju aj psychiatricke spolu so mnou, lebo ja som musela brat lieky, ale povedala, ze ona to zbytocne brat nebude:(
Ani neviem, ze ci chcem poradit, lebo asi ani nie je s cim... CHcem len baby, aby ste vedeli, ako tym dokazete ublizovat vasim blizkym a neublizuje to len vam,a ale aj ludom okolo vas, ktori vas maju radi. Ak to nedokazete spravit pre seba, skuste aspon kvoli nim. Dakujem

cucoriedka, daj mail. napisem ti.

ahoj Beta. Prosim ta, dala by si mi svoj email? teda ak budes mat chut si so mnou popisat a snad mi aj trochu pomoct.. Potrebujem niekoho ako si ty, kto sa z toho dostal, kto by mi pomohol, poradil, niekoho, komu by som sa mohla vyrozpravat s pocitom, ze viem, ze ten clovek mi rozumie, lebo si to odzil.. Alebo ak nie ty, tak nejaka ina kocka, co to ma za uspesne za sebou a bola by ochotna pomoct.
To co si napisala o sebe na mna velmi pasuje. Teda az po obdobie, kedy si s tym skoncila. Mne sa to este nepodarilo :((( Stale s tym koncim.. no stale som neskoncila.. Uz ma to dostava na dno, uz sa bojim aj znova sa o to pokusat, pretoze sa bojim, ze zas len sklamem samu seba. A tak len prezivam zo dna na den..respektive prezieram sa zo dna na den a jedlom riesim doslova vsetko.. Tocim sa v tom kruhu a neviem vystupit von, najst nejaku odbocku.. Bojim sa, ze uz s tym zijem tak dlho, ze inak to uz ani nejde.. no zaroven sa bojim, ze to takto bude pokracovat a ja sa z toho zivota-nezivota zblaznim... Uz mi fakt vela nechyba..

Bulimiu som mala priblizne od 18. do 28.
Teraz mam 3O. Dostala som sa z toho postupne, asi
po 7 rokoch, tie zvysne tri uz len sporadicke recidivy.
Trpela som tazkou formou, prakticky som sa cele dni prejedala a vracala. Minala som na jedlo celu vyplatu. Potom som si zrazu uvedomila, ze som izolovana od sveta, deprimovana a ze ak ma takto vyzerat moj zivot...tak neviem dokedy to vydrzim.
Skoncila som asi milion krat a vzdy sa to vratilo, ale popri tom som zacala robot jednu vec. Napriek tomu vsetkemu som sa rozhodla, ze sa budem mat rada a zamerala som sa na svoj zivot viac ako na seba vo svojom probleme. Zacala som pravidelne cicit, zacala som chodit vela von, zacala som pestovat zenu v sebe, namiesto prezierania si kupovat saty, knihy, kupila som si bicykel a tvrdohlavo, aj ked som nechcela som sa na nom hodinu denne bicykovala, tvrdo som pracovala na tom, aby som jedla pravidelne a iba tri krat denne, zacala som praktizovat delenu stravu, vecery, ktore boli kriticke som vyplnila chodenim do kurzu anglictiny, zacala som robit kpu dalsich inych veci, vratanie citania knih a casteho chodenia do kina a prirody, kupila som si macku, zrazu som mala frajera:) a bulimia postupne odisla.
iba som stala pred zrkadlom a pozerala sa na svoju postavu a myslela si, ze kurva, ja som celkom sexi zena. Mam svoju zostavu cvikov ktore denne cvicim. Staram sa o svoje vlasy, ale hlavne, mam sa rada. Moji rodicia, priatelia, nikto nevedel, ze som mala bulimiu. Vzdy som to vedela utajit. Aspon som si to myslela. Mozno to vedeli, ale nepovedali. Teraz mam chut povedat to vsetkym. Je to prakticky zatial jediny zmysluplny boj, co som so sebou vyhrala, zanechalo to vo mne kopu neuroz, nevyrovnanu povahu, na ktorej pracujem teraz...bude este dlho trvat, kym sa dam do poriadku. Chcem iba povedat- baby, da sa to! Da sa to! Nehladajte pomoc u psychiatrov, u inych! Zacnite od seba. Vy nepotrebujete pomoc inych. Spoliehat sa na to, ze pomozu ini je zbytocne. VY si pomozete sami. Zelam vam vela sily. Zaklad je - berte same seba, ako bezmocne dieta, ktore musite vyliecit. Chodte na to s laskou a trpezlivo. Vy ste jedine co mate.

Ahoj,mne sa s tym podarilo skoncovat. Bulimiu som mala necele dva roky, tiez som to uz pomaly vzdavala,brala ako sucast zivota.Nicilo ma to z vnutra. Koncila som s tym hadam 100 krat,a tie sluby,ze toto je posledny krat, tych bolo nespocetne vela. Co ale mne osobne pomohlo a zachranilo ma bolo, ze som sa samu seba zacala mat rada,uvedomila si ze svet sa nezruti, ked nebudem ako prutik, ze priatelia so mnou ostanu aj tak.Raz som bola sama zo seba zhnusena,po dalsom mojom bulimickom zachvate a ani neviem preco,zacala som si pozerat starsie fotky z obdobia pred mojou bulimiou. Ked som videla aka som na nich stastna a hlavne ze vyzeram zdrava ,dorazilo ma to. Teraz je so mna troska,s kruhmi pod ocami,krcami v zaludku a vecnou depresiou. Chcela som byt znovu stastna a zdrava a stalo mi to aj za cenu ze priberiem..toto ma nakoplo,a dalej drzala. Teraz je to 8 mesiacov a musim sa pochvalit bez jedninej myslienky na vracanie,bez jednineho pokusu. Myslim ze musis najst v prvom rade motiv,ktory ta uplne zaslepy,potiahne hore.Bez toho to nepojde. A je hlupost ze sa to neda zvadnut bez odbornej pomoci,ja som to zvladla s priatelmi s 3 rokmi starou fotkou ;)

Ahoj, ja som sa z toho dostala... vracala som vzdy ked som nieco zjedla- aj ked to bola len paradajka, cele hodiny som dokazala byt zatvorena v kupelni a vracat aj niekolko krat denne... dnes je to 2roky od liecenia v nemocnici a som zdrava... nasledky ci uz fyzicke alebo psychicke mam, ale naozaj uz len take minimum, ktore mi vobec neprekaza v zivote a myslim ze aj toho sa casom zbavim, len to chce este viac ako 2roky.. ale inak som 100percentne vyliecena a stastna.. aj teba prajem vela stastia a sil..

ahoj noname,
neviem, ci o sebe mozem povedat,ze som vyliecena z ppp ale viem ze po rokoch mozem povedat ze UZ TO ROBIT NEMUSIM. roky som mala pocit, ze z toho nie je cesta von, ze som na tom zavisla, ze bez toho neviem zit. stalo sa to sucastou mojho zivota a kazdeho dna a nevedela som si predstavit ake by to bolo, keby TO nebolo. dnes viem povedat, ze som slobodna. nehovorim, ze nemam "pokusenia" ale mozem povedat, ze im viem odolat. trpela som anorexiu, ale najma bulimou takmer 9 rokov a dodnes trpim mnohymi nasledkami. je to choroba, ktora nenici len telo, ale ducha, dusu a nielen tvoju, ale vsetkych ktori su naokolo = rodinu, priatelov a vsetkych, ktori sa ti snazia pomoct. jedina cesta von je spytat sa co si ochotna urobit pre uzdravenie? ak pribratie par kil je prilis velka obet, potom stale nechces byt zdrava. ak vydrzanie prejedeneho zaludka a udrzanie to v sebe za kazdu cenu je prilis velka obet, potom musis padnut este hlbsie. ako si na tom? kolko mas rokov? kolko rokov tym trpis? odkial si? ako ti mozem pomoct?