moj problem sa zacal asi pred rokom...svojho priatela som strasne milovala, zeby som sa bola aj pokrajala kvoli nemu, vkladala som do nasho vztahu vsetko, dufala som, ze tentokrat to bude ine...az na jeden den ked sa stretol so svojou akoze kamaratkou a prisiel domov, ze aka je pekna ake ma kozy chuda a co ja viem co..par dni si vypisovali sms a to mi nedalo..fakt nie som hrda na seba ze som mu prelustrovala mobil ale to co som tam nasla ma totalne zlomilo...jednak ze jej vypisoval ako rad by bol s nou v sprche, jednak sa dohadovali, ze ked nebudem doma, pride ku nam do bytu a to aj na noc...a odvtedy sa to zacalo...vobec si neverim, mam stale komplexy z toho ako vyzeram a to som medzitym aj porodila, takze este horsie, stale ho z niecoho obvinujem..nenavidim ked sa pozera resp doslova cumi po inych zenskych dobre, ze sa nepotkyna o vlastne nohy, lezie mi na nervy kazda hola zenska v casopise, telke, vsade samy sex a je mi z toho na grc..skratka ja uz takto nevladzem a jedine co mi na to povie, ze nech nevymyslam aj tak su to same ko...tiny...presne tak...ja uz neviem co mam robit..strasne to aj po roku boli a zda sa mi ze jemu to je jedno, ved je to za nami ako mi povedal..ma toto vobec zmysel?neviem, nie som si uz nicim ista, ale pravda je ta ze uz takto zit nemozem...najradsej by som sa odpravila na druhy svet ale mam 3 mesacnu dcerku, co s nou bude?ved ona nemoze za to ze dospeli su take ho..da
som uplne na dne
ved aj nad tym som rozmyslala, lebo je fakt, ze to co ako tu ja opisujem, on citi uplne inak, vlastne si mysli ze nic take hrozne sa nestalo...ale mas pravdu..treba vediet nazor aj druhej strany, len tak to moze byt objektivne
Zvaz plusi aj minusi a porad sa aj s odbornikom .
Je tazke posudit ako je to v skutocnosti medzi vami....treba pochopit a vypocut si aj druhu stranu.Bolo by fajn ak by ste zasli spolu do poradne.
A potom sa rozhodni.
ved ano, mas pravdu...ked ja stale rozmyslam co bude s malou, nebude mat otca atd atd..tazke to je..uvidime ako to vsetko skonci, lebo priatel mi nie je ukradnuty hoci som si toho s nim uzila...
tak ty si ešte mladučká:-) ja mám 29,ale aj tak máme celý život ešte pred sebou...tak hlavu hore a s tým tvojim sprav krátky proces a ak to bude nutné,vykašli sa na neho...radšej ostaň slobodná matka,ako trpieť do konca života ponižovanie od nejakého grobiana...ja viem,hovorí sa to ľahko,ale pokiaľ ešte nie ste manželia,neváhaj...myslím,že ten sa už nezmení...pekné meno Nelka,aj suseda má Nelku:-)
mam kamaratku dobru, ale byva v Prahe s priatelom, takze fyzicky kontakt nemame taky casty a nechcem ju tym moc otravovat...lebo tu je to ine, tu kto chce napise kto nie, tak nie...ja mam 21 a dcerka je Nela :)
jajjus a máš niekoho blízkeho,s kým sa môžeš porozprávať?nejakú kamarátku...mamu...koľko máš rokov?a dcérka sa ako volá?teda ak chceš,napíš...lebo rešpektujem aj tvoje súkromie:-)
mna len mrzi ze vacsina ludi sem napise o svojich problemoch, ktore ich tazia, nedaju spavat a cakaju radu ako si pomoct, ako si konecne ulavit od bolesti ktoru prezivaju a este stale sa najde niekto taky (ved vieme kto), kto ich dokaze este viac zhovadit, urobit z nich uplnych idiotov, aby sa citili este horsie ako doteraz...bublabla prosim ta ublizujes najviac sebe, u mna uz nemas co podkopavat, som na dne, do vacsieho ma nedostanes, existuje len jedno...napisala som sem, lebo chcem so sebou nieco urobit, zlepsit svoj zivot, prestat sa trapit a nie ta tu stale riesit...
Bublanina...daj si pohov a chod strikovat svoj zivot ktory mas na sracku.
ano aaaaaaa Karamacal to velmi pekne napisal, vidno ze ma empaticke citenie a vie o com je zivot narozdiel od inych prispievatelov do tejto temy...jeho prispevok ma rozplakal, asi som to potrebovala, dostat zo seba nahromadene emocie...
no vies teba mozno povazovat za ludsky nepodarok lebo jedine co tu od zaciatku robis je, ze ma posudzujes, navyse odsudzujes ze som zla matka, ze neviem co je praca a vobec ma nepoznas..vlastne si na tom horsie ako ja a je mi to luto...
