Dobrý.
Som mladý chalan ktorý je vážne chorý a musím oddychovať-liečiť doma. V nemocnici som strávil dlhý čas a doma som už mesiac bez kontaktu s okolím a býva mi do plaču, že som mal toľko snov a všetko sa zmenilo. Býva mi často do plaču. Cítim sa ako väzeň na samotke.
Úzkosť-Samota-Plač
ja viem, do tých vaších problémov nevidím a môže to vyzerať hociako, ale viete, čo som sa naučila? neustupovať, byť ako otravná mucha, ovad, vy tu jednoducho o niečo žiadate a asi si to neuvedomujete, keď už nič iné, ja to aspoň okomentujem
Poznam to prezivam to iste. Uz z toho, ze som stale doma mi sibe a bude to aj horsie ked nieco nevymyslim. Aj si poplacem ale je to o nicom . Cely den som sam. Kamaratom sa nechcem ukazovat ani aby ma prisli pozriet.
nepodceňujem a ani nepreceňujem, nechcem, nemôžem, chápem, že ti je ťažko... myslím, že od svojej témy očakávaš komunikáciu, mýlim sa? ak sa snažím zbytočne, stačí povedať:)
:) to veru nebolo, najmä pre mladého človeka, ktorý by so svojou partiou prebdel nejednu noc a všetko by bolo skutočnejšie a šťavnatejšie... poznám, ale v rovine psychických problémov:)
Nie. Liečim sa na chorobu-nechcem hovoriť akú,ale nie na psychické problémy. Ja si myslím, že keď niekto doma strávi mesiac a s nikým sa nerozpráva, že by to nebolo príjemné pre nikoho.
ahoj. liečiš sa na depresiu?