beznádej

Aj so mnou to bolo tak ked som nastupila na strednu. Kazdy vecer som plakala, ze tam nechcem ist, vobec sa mi nepacili spoluziaci, kolektiv, ucitelia, skratka nevedela som si zvyknut. Nakoniec som po dvoch rokoch musela prestupit na inu skolu (rodinne dovody) a ja som plakala zase, ale preto, ze od nich odchadzam. Spoluziaci mi este aj teraz neuveritelne chybaju, ked sa na to pozeram napsät, boli to skveli ludia, ktori mi do zivota nieco dali a mne je strasne luto, ze uz s nimi nie som, ze s nimi teraz nepripravujem stuzkovu...

Vsetko chce cas, je to strasne otrepane, ale strasne pravdive. Hlboke priatelstva nevznikaju zo dna na den, este si tam strasne malo aby si mohol povedat, ze je to tam o nicom. Hlavu hore, casom sa to zlepsi :) Este ti za tymi ludmi bude luto, uvidis...

1. prijať situáciu, v ktorej sa nachádzaš
2. prijať zodpovednosť za svoje činy
3. prijať samého seba aj s chybami a snažiť sa ich neopakovať
4. žiť ďalej a bojovať

Neviem co dalej ci mam skoncovat zo vsetkym neviem ako dalej.ked sa zacalo nieco rucat tak poriadne a vsetko boze..
mal som autonehodu navine som ja soferoval som opity nabural som a zacali ma policajti nahanat mam podmienku z minulosti za nieco podobne asi pojdem sediet.. potom som prisiel o pracu som zadlzeny po usi a nesom schopny nic zaplatit nemam ani korunu ktomu som stratil moju lasku ktoru lubim a vnudzi som spoznal ze vela ludi sa mi otocilo chrbtom ... uz ma tu nic nedrzi ...

INtrovert, tak urcite sa najdu aj pekne chvilky:-) nejake tie vylety (lyziarske, vylety do zahranicia), triedne akcie (v 4. triede priprava na stuzkovu, stukova, dozvuky,..), podujatia, oslavy, vselico. ale samozrejme - zavsi aj od kolektivu, lebo zbytocne bude vylet, ked ho nebudes travit s ludmi, s ktrymi si rozumies. ale ludi a spoolocnost si obcas nevyberame, takze staci si uvedomit, ze 4 roky a si vonku:-)

denisa:-) - Čo sa dá už len na SS nažiť pekné? Rád by som to vedel. Podľa mˇa nič. :(

ja uz mam sice davno po skole, ale pamatam si,ze aj ja som mala stresy na strednej skole v 1.rocniku. Preplakala som noci, ze uz tam nechcem ist. Ale to nemaju lahke ani vsetci spoluziaci okolo teba. Treba si uvedomit, ze zacina nova etapa zivota a cakaju ta este ine prekazky v zivote ake si mal doteraz. Jednoducho si musis povedat, ze to zvladnes, aj prve skusky pred tabulou, aj trapasy a vsetko ine... Toto ku studentskemu zivotu patri a uvidis o dva roky na nad tym pousmejes, ake si mal zbytocne obavy. Drzim ti palce

je to otazka zvyku. chodil si 9 rokov do tej istej skoly, stretaval si sa s tymi istami ludmi, vytvorili ste si medzi sebou priatelstva a 9 rokov ste mali cas na to, aby ste sa postupne spoznavali. teraz prisla SS - je jasne, ze je to akysi sok. ale tak to byva v zaiatkoch. je to pre teba nieco nove, nezname. no netreba hned utekat. este ani nevies co vsetko krasne ta na SS stretne. zatial chodis do skoly kratko na to, aby si vedel posudit aki su tvoji novi spoluziaci a ake to tam cele je. no vsetko ma svoj cas. postupne sa zacnete priatelit, uvidis, ze si najdes vybornych priatelov. a uvidis ake krasne chvilky vas este spolu cakaju. takze nestresuj hned, hlavne vydrz, uvidis, ze o chvilku sa tvoje pocity zmenia. kazdy zaciatok je tazky, iny. ale drzim palce, aby si bol spokojny (co predpokladam, ze aj budes, len treba vydrzat:-))

dakujem vsetkym za rady

v zivote si clovek musi zvykat na nove zaciatky,ci uz ide o skolu,pracu,...kazdy si postupne zvyka,zvyknes si aj ty.clovek nesmie hned zdubkat,zabuchnut dvere,ale vydrzat,uvidis ze to prekonas....zivot je boj a mi sme vitazi

acdar dobre to je napisane diks . A barbinka tebe je fajn uz si davno za vodou