usiko:
vobec ju do nicoho netlacim. Ale ona rozne malickosti, ktore beriem ako uplnu samozrejmost, ako prestavit rodicom, ci synovi /ved ju nejdem ziadat o ruku/, po tolkych mesiacoch povazuje, ze neni este na to pripravena. Ako keby som nemohol niekomu povedat, dobry den, ako sa mate, ved denne sa stretava clovek s novymi ludmi... Prehana a nafukuje malickosti a trapi sa nimi. Alebo su to len vyhovorky. Ze musi toto a hento porobit, ze si aj tak cez den volame dost a vecer si trebars musi popracovat na praci, ktoru si donesie vraj domov, alebo ma prania, upratovania atd. Ako keby clovek musel prat kazdy den a nie raz do tyzdna atd.
Jej sa zda, ze tlacim na nu, mne sa zda, ze sa to vlecie ako slimak a chcem to riesit, ale ze vraj neni co, ze proste ked mi nedviha telefon, asi nieco ma. Bol problem, aby slubila, ze aj ked nieco ma, moze zdvihnut a povedat, ze nieco ma. Ta minutka nikoho nezabije, aj keby sa ako ponahlal. Ved doma si je clovek sam strojcom svojho casu...
nanana12: citim, ze ju nieco trapi, ale nechce mi povedat. Hovori o existensnych problemoch, ze nevie ako dalej. Ale ked som sa pytal, na nas dvoch, ze to je dobre, ze urcite v tom neni niekto iny ma ubezpecovala. Zacala navrhovat aj pauzu na mesiac, ale po rozhovore si to rozmyslela. Neviem, aky ma problem, ale nechce povedat. Kto vie, ci ma vobec problem - mne sa skor zda, ze nevie co chce poriadne, nema to ujasnene v hlave.