Ahojte, mam problem: nedokazem si povedat "teraz nesmiem plakat, az doma!" a potom sa citim ako totalny idiot! Napriklad pri hadke s priatelom, alebo aj s niekym inym, skratka, ked citim, ze na mna niekto slovne utoci a uz mi dochadzaju slova, argumenty, citim sa ako zbity pes, vtedy zacnem revat a mna to strasne stve! ja nechcem byt urevana!!! :-( ale ako to ovladat? ja viem, ze plac pomaha, uvolnuje, ale ako docielit, aby som si to dokazala nechat na doma a neplakala pred niekym inym? Hoci neviem, ci sa s tymto da velmi poradit, ale aj tak vopred dakujem za nejake prispevky :-)
ako ovladat slzy???
urevana
alzbee
Ja toto tiez zvyknem robit a aspon u mna to funguje na takom principe, ze slzy zadrziavam a tym, ze im nedovolim vyjst, tak preglgavam...tazko to opisat :D
iwus93
no tak to by som aj ja rada vedela ako to dokážete...
urevana
ale ako sa daju tie slzy preglgat? ved mi idu z oci... az tak velmi tomu nerozumiem
jajka001_
ja som tiez kedysi strasne plakavala, hlavne v skole to bolo strasne trapne. bolo to asi tak do 16. som strasne precitlivela. ale raz som si povedala ze to musi prestat, lebo plakat nema zmysel. nasla som cosi take ako shaula - ze som tie slzy preglgala. nebolo vidno ze placem. a aj ked si stale sem tam porevem, nie je to tak casto. asi som uz aj vyrovnanejsia - predtym som bola taka nejaka bezmocna, revala som po hadkach, ked mi niekto nieco povedal...teraz ma take veci dokazu este sem tam vytocit - podla toho o co ide - ale nie az do revu. asi je to zmenou pohladu. ze ked reves ked sa s niekym hadas, nema to ucinnost, teba to oslabi - nema zmysel revat, treba sa premoct, predychat, povedat si ze o nic nejde, a komunikovat - ako biznismen, vybavit si svoje zalezitosti, stat si za svojim - raz to vyjde, inokedy nie, ale ked sa rozreves, tak urcite nie.
a je to aj sebavedomim - ked na teba slovne utoci nejaky blbec - odpikni ho, nenechaj sa urazat, neboj sa. ja som predtym ignorovala reci spoluziakov - na zakladke - a tvarila sa ze nic aj ked ma to skrelo. teraz ked zacne do mna niekto skakat, uz sa nenecham. prave to , ze sa nechas urazit, ta polozi, vezme ti energiu, a preto sa rozreves. a to ze sa rozreves, ta da este nizsie. takze takym veciam treba predchadzat, udrzuj si svoju rovnovahu.
a este, ti ludia co radi urazuju inych, sa strasne tesia, ked sa rozreves. nenechaj im tu radost.
urevana
aknitka: to s tou "gučou" si vystihla dokonale :-D
ja som si vždy myslela, že urevanejší človek odo mňa neexistuje :-)). tiež by som to rada ovládla, ale je to silnejšie ako ja a fakt je to niekedy až trápne, že sa rozplačem. keď sa to snažím potláčať tak vôbec nemôžem rozprávať kvôli príšernej "guči" v hrdle a akonáhle niečo poviem tak sa to spustí.
urevana
ja beriem HAK, ale takto to bolo uz aj predtym, takze nemyslim si, ze by v tom hak mala prsty. No ale naozaj s tym mam velke problemy a tiez, najma, ak sa ma vtedy niekto spyta, preco placem, tak este viac spustim! alebo pri hadke s priatelom... vtedy sa citim ako uplne dole a priatelovi sa vtedy dobre recni, on, naopak, je ako by uplne bez citu, nikdy neplace. Ako je to mozne? Chcela by som to tiez vediet ovladat, uz mi lezu na nervy tie cervene oci, ten hlas, z ktoreho je pocut, ze som plakala... skratka, dost mi to komplikuje zivot a obmedzuje ma to. Nedokazem sa tym padom s nikym normalne porozpravat bez slz.
slzy
ja ma to iste, alebo ked sa s niekym hadam je to normalna hadka s mamou alebo tak, tak skratka vzdy sa skoro rozplacem alebo mi je aspon do placu, alebo hocikedy bavime sa dakedy o dakej teme co sa napriklad tyka mna vysoka skola, ci chcem ci nechcem tam ist a ani to neviem tu takto napisat a vysvetlit ale vzdy sa mi tisnu slzy do oci.
3bitka
skús to predýchať..mne to niekedy pomáha..keď pocítiš, že to"na teba prišlo" tak chvílku prestaň hovoriť a zhlboka sa nadýchni...:)
