ahojte. uz som z toho unavena. uz dalej takto nevladzem. citim sa, ze moj manzel na mne uz nevidi nic dobre. mam pocit, ze ma stale kritizuje, stale na mne vidi chyby, vobec ma nepochvali. snivala som, ze ked sa vydam, budem pre svojho muza najlepsia, najkrajsia, ale paradoxne, nikdy som sa necitila tak mizerne ako teraz. nikdy ma nikto nezhodil tak ako on. napr. vcera. pracujeme spolu a mali sme na stvrtok dohodnute nejake navstevy. avsak po jednom stretnuti vcera, rozhodla som sa, ze by som mohla ist niekam inam a potom pozvat priatelov na veceru, samozrejme spolu s nim. spytala som sa ho a on nepovedal nic, len ze dobre. ako sme odisli od praitelov, zacal na mna zvysovat hlas, aka som nezodpovedna, ze vsetko odkladam, ze co je so mnou, mam sa spamatat, ze posledne tyzdne za mnou musi ukladat postel, ze nechavam po sebe bordel, ze som jeden chaos, ze nikdy nedodrzim svoje plany, ze uz dva tyzdne odkladam pracu co mame v robote, vratane poslania nejakych listov. zacala som plakat v aute na ceste domov. doma sme sa este 5 minut rozpravali kde mi stihol povedat ze nic zle neurobil, ze som precitlivela, ze to samozrejme nie su obvinenia lebo je to pravda. tak som vzala kluce a odisla som. este mi stihol povedat "nikam nepojdes". isla som do prace, urobila som vsetku pracu co som "odkladala", zavolala som priatelom, stretnutia i veceru som zrusila. prisla som domov o 2 hodiny, cca o polnoci. Manzel bol nastvany, dal mi t ojasne najavo, ze zas menim plany, ze mi povedal ze "nikam nepojdem" a ja som neposluchla. tak som znova zacala plakat, on ze nerob dramy, nic sa nestalo. tak som povedala (uz sme boli v posteli a on lezal otoceny chrbtom, ani neotvoril oci ked sa so mnou rozpravala) sadni si aspon a vyjadri mi respekt ze so mnou budes asopn slusne komunikovat. on povedal ty so mnou normalne hovor, lahni si a spi. este viac som zacala revat, ani tolko pre neho neznamenam aby si sadol a ospravedlnil sa mi. nakoniec povedal "AK ta NAHODOU nieco zranilo, prepac". ale ste stihol povedat ze ho manipulujem, stvem, odkladam, ze sa hneva, ze neposlucham, ze trucujem bla bla. tak som si zacala trieskat knihu o hlavu lebo sa uz nenavidim za to ako ma ponizuje. nikdy som sa tak nenenavidela ako po tom co pocuvam doma. prosim poradte mi.
manzel ma stale kritizuje
adam stale tu tocis dokola to iste ..ale nejdes pochopit ze vacsina prave tych "zlych" chlapcov, sa ukazu "zly" az po case!!!!!!!!!! o grazla, co by mi bolo jasne na prvy pohlad by som napr. ani nezakopla a myslim ze nie som jedina..ide o to ze vela ludi sa praveze ukaze az po case a prave preto sa potom uz ludia stazuju lebo je to vztah ci uz kratci alebo dlhy chapes??? a uz to nie je take jednoduche riesit... myslim tym napriklad ze je niekto agresivny stane sa alkoholikom aj to ze je suknickar baba nemusi zistit hned na zaciatku...je velmi vela chlapov co sa zo zaciatku len hraju na tych dobrych, milych ochotnych doslova na neviniatka a az po case sa vyfarbia....takze to nie je o tom ze zena si naschval takeho vybera!!!!!!! urcite niektore ano ale nehadz to prosim ta na vsetkych...
UTEC! Nikde nespominas zeby ste mali deti, predpokladam ze nemate, tak mas este moznost, rozved sa! Uz teraz mas od neho dorananu dusu, on je psychicky tyran, vynika len ked teba moze ponizovat, mohla by si urobit cokolvek, rozkrajat sa na kusy, jemu nikdy nic nebude dobre, ked urobis A bude vrieskat ze si mala urobit B, ked urobis B bude vrieskat ze si mala urobit A. NIKDY mu nevyhovies! Lieci si na tebe svoje komplexy. Len vtedy ma pocit ze on sam nieco znamena, ked teba ponizuje. Da ti za vinu uplne vsetko, ty si precitlivela, rozmaznana, nesamostatna, nic neurobis poriadne a on ti chce len dobre ale co preboha s tebou ked si taka nemozna! Stop! Nenechaj si uplne znicit a posliapat sebavedomie! Si normalna zena, o nic horsia ako ktokolvek! Ja som mala takeho byvaleho priatela co ma takto ponizoval, boli sme spolu 5 mesiacov. Aj ked som sa snazila byt mila a dobra k nemu, doma upratat, vo vsetkom mu vyhoviet, on vyprovokoval hadku pretoze minule som ho neposluchla a urobila som nieco ine jak mi on nakazal, rozisiel sa so mnou, ja som povedala dobre tak koniec, neskor doliezal a tvrdil ze on sa so mnou nikdy nerozisiel. Takisto nieco hovoril a neskor tvrdil, ze to nikdy nepovedal, ze ja mam problem s pamatou alebo ze som to zle pochopila. Stale ma kritizoval aka som nemozna, za bezne veci ktore sa stavaju komukolvek ma ponizoval a daval mi najavo, ze som ta najhorsia, ze vsetci su lepsi jak ja a on je tak dobry ze so mnou straca svoj cas aby ma dal dokopy (rozumej ze ma vo vsetkom dirigoval). Napr. som bola u mamy a jedla som polievku a nahodou sa mi stalo ze sa mi do nej namocil rukav. Mama ma na to normalne upozornila. A ja som si uvedomila, ze kebyze sa mi nieco take stane pri nom, tak uz pocujem jaka som nemozna a ze co to preboha robim a neviem ani slusne jest. Pritom taketo veci sa mi samozrejme normalne nestavaju, ale proste nikto nie je dokonaly. Bala som sa ho, casto sa mi vyhrazal, ked som usla, mala som pocit, ze mi obrovsky balvan spadol zo srdca! Ujdi aj ty lebo tomu ze si neschopna a nemozna uveris a pritom taka vobec nie si a to je to najhorsie! Kup si knizku "Nenechte sebou manipulovat" od Isabelle Nazare-Aga. Ja som ju citala, je super, poskytne ti pohlad na ludi ako je tvoj muz, napisala to psychologicka ktora sa venuje manipulacii a za svoj zivot stretla aj mnozstvo manipulatorov ale len dvaja z nich prejavili ochotu sa zmenit a nieco so sebou robit! Drzim palce.
Petruska B:
Hla, aky kvalitny nazor... :-)
Rony26 ma pravdu. Clovek vidi kopec grazlikov, ako im nerobi problem najst si partnerku a kopec slusnych chlapov s tym problem mava. Preto som hovoril, ze zeny pritahuju podvedome asi grazlici. Lebo pocut potom stazovanie, ze taki chlapi uz vymreli, alebo su zenati.
Z toho by muselo plynut, ze nejaky super chlap nebude mat nudzu o to najst si partnerku. Alebo opak je pravdou. Pretoze pre zeny neni zaujimavy. A tie potom horekuju, ked im dojde, ze si nasli grazlika, ze aki su chlapi...
Chcel som len podotknut, ze ten vyber sebavedomia vysvetlujes dobre - chapem ho, ale mam pocit, ze to sebavedomie s u chlapov zle interpretujes, ci zamienas s niecim inym.
Tiez mam napr. sebavedomie v tom co robim a napriek tomu si vela ludi mysli, ze som utiahnuty clovek. Ono neni problem dat si masku a hrat sa na grazlika, ale solidnemu cloveku je to protivne.
Proste si myslim, ze vela zien si to sebavedomie u muzov zamiena a zle interpretuje a potom su nestastne.
AdamKrt ty si strašne zadubený, ty absolútne nechápeš o čom tu ja hovorím a melieš si stále dokolečka. S tebou sa absolútne nedá diskutovať! Sebavedomie nie je pretvárka, sebavedomie je vnútorný duševný stav človeka, keď sa jednoducho cíti dobre, je mu fajn, je spokojný sám so sebou. Viac sa už k tomu vyjadrovať nebudem, lebo nemám čas vysvetľovať takému zadubencovi ako ty, čo mám na mysli. Kokos teba by som nechcela ani zadarmo.
no neviem ci to bude priamo k teme, mozno k tomu co sa tu trochu riesilo...musim suhlasit s adamomkrtom, lebo som sa v nom tak trochu aj nasiel...tiez som chalan plachy, uzavrety alebo zbabely ked ide o zeny, no nazvite si to ako chcete...som inteligentny, aj vtipny, aj pozriet sa na mna da, ale proste s babami to az tak neviem a to uz mam 23 rokov...pred rokom som vsak spoznal niekoho, s kym mi bolo velmi dobre, s kym som sa citil stastny, bolo to dievca, ktore mi zrazu dalo vsetko co mi dovtedy tak chybalo...trvalo to pol roka (ale nebol to vztah)a bolo to nadherne...potom sa to zacalo kazit a mozno aj kvoli tomu, ze som sa nevedel za pol roka rozhybat...na nejakom fore som pred casom cital jeden prispevok a s tym som sa uplne stotoznil...niekto tam skusil odpovedat na otazku preco su niektori chalani taki spomaleni, nevedia sa rozhybat ?...no preto, ze pre takehoto chalana je to dievca vsetkym, postupuje pomaly, lebo si uvedomuje ako vela moze stratit ked spravi nejaku chybu...na druhej strane su tu chalani, tzv. sebavedomi, ktori dokazu rychlo uputat a ist priamo na vec, no keby nahodou dievca robilo "drahoty" tak sa proste vykaslu nato, mavnu rukou a este v ten den si najdu inu "obet"...viem, ze som to az prilis zjednodusil, ale fakt sa niekedy cudujem ako je mozne, ze ja som sam, a vseliaki hajzlici s prepacenim striedaju jednu babu za druhou...no asi to bude tym sebavedomim...a k tej pretvarke asi tolko, ze na zaciatku sa pretvaruje kazdy, ci muz ci zena, aj ked si to niekto mozno neprizna... je to podvedome, kazdy chce zaposobit, spravit sa trochu lepsim...nemozno to mat nikomu za zle, len si to treba uvedomit a pocitat s tym, ze casom sa ukaze skutocna tvar tej "bezchybnej" bytosti...
a co sa temy tyka, tak ma hlavne zarazaju vety "som s nim len kvoli detom" a pod....na jednej strane si hovorim, ze je to strasne takto zit, na druhej strane obdivujem tieto zeny, lebo ich laska k detom je taka silna,ze dokaze prevysit bolest a trapenie v uz davno mrtvom vztahu...
No musim sa aj ja trosku zapojit do diskusie... Ten prispevok od Tiffany je dost hrozny, ale takisto aj tych par dalsich o tom, ako sa k zenam spravaju ich muzi... Viem si predstavit, ako nieco taketo hrozne dokaze ublizovat.. taketo neustale kritizovanie, podcenovanie, ponizovanie, no proste fuj! Sucitim s takymito zenami, ktore to zvladaju, je to obdivuhodne, ale na druhej strane mi nejde do hlavy, ako udrzuju vztah tie ktore maju deti a koli detom trpia dalej..ved predsa naco bude dietatu uplny debil otec, a nakoniec matka ktora sa z toho nikdy nedostane?! Vzdy bude mat v pamati tie zle chvile, alebo este nakoniec zostane psychicky chora. Radsej odist od takeho muza, ako s nim zit, i ked je to iste tazke alebo sa to neda, ale ve dmusi byt nejake vychodisko z takychto vztahov, ved nie su ojedinele..
Petuska B:
prave si napisala, ze zenam sa pacil chlap, co sa vedel pretvarovat. Ze im stacilo jeho falosny usmev a vystreta chodza...
Ak chces niekoho spoznat naozaj, tak sa stan jeho kamaratom, priatelom a spoznavaj ho dlho. Ano, je pravda, ze ani po dlhej dobe nemusis toho druheho poznat, ale existuju urcite znamenia, ako sa kde sprava a to dava urcite indicie.
Cital som volakedy jednu publikaciu a tam bolo pisane presne to co hovoris. Ze zenam sa pacia sebavedomi muzi, mozno trochu drzi. Ak je to tak, tak ide zase len o povrchove hodnotenie a pletenie si sebavedomia s nadutnostou.
Ako hovorim, sebavedomie musi z niecoho pramenit. Ak nema z coho, ide o nadutost, alebo masku.
Vidim ludi, co maju "sebavedomie" a je mi znich vacsinou zle. Ak ma niekto zdrave sebavedomie a stoji si za nim /svojimi vedomostami, vlastnostami, sebapoznanim/ atd. - tak takeho cloveka obdivujem. Ale az velmi casto je to len prazdne gesto a ked clovek vie, ze ten druhy je prehnane sebavedomy bez priciny, tak je to trapne.
Neviem, ci Ti niekto ublizil, nejaky chlap - ale ja som to nebol a ani ziadna zena to o mne nemoze povedat :)
Sam mam zasadu, ze NIKDY, ale NIKDY nedavam na prvy dojem, pretoze cloveka treba dlho spoznavat a este aj tak, ako hovoris, sa mozes dockat prekvapenia. Nedavaj na prvy dojem a nebudes tak casto prekvapena.
"nikto ti nemoze tolko toho dat, kolko ti ja mozem slubit " :DD
AdamKrt- sebavedomie predsa vychádza z vnútra človeka, to nemusí dávať najavo. To čo opisuješ nie je sebavedomie ale nadutosť, prázdna bublina. Sebavedomie je, keď je človek spokojný sám so sebou, keď verí v seba a verí aj v iných, verí svojím schopnostiam, vedomostiam, nepotrebuje sa nadraďovať, urážať, ponižovať. Ťažko sa to vysvetľuje. Mimochodom raz robili istý prieskum tuším v Amerike- však kde inde :) , vybrali 5 žien a 1 muža, ten muž nemal žiadne svaly, bol doslovne škaredý. nechali ho prejsť pred týmito 5 ženami, v tom istom oblečení, šiel zhrbene, uhýbal pohľadom atď. Keď šiel ten istý muž vystretý a s úsmevom na perách...Proste 100 a 1. A pri tom stačil taký malý rozdiel a to sebavedomie. Nemusel povedať ani jedno jediné slovíčko, obliecť sa do značkových handier, či mávať kreditkou. O tomto ja hovorím. Ale ty máš svoj názor, jasne vyberáme si hlupákov a neviem čo ešte, vieš AdamKrt to by si musel byť najlepšia veštica na svete aby si na prvý šup spoznal aký je človek. Môžeš s niekým žiť aj 50 rokov a nikdy ho nespoznáš úplne, vždy ťa môže niečím prekvapiť. Partnera spoznávaš celý život, niekto je dobrý herec a prejaví sa až po rokoch, niekoho možno prekukneme skôr, vy muži sa hráte na dokonálých a pretvarujete sa a keď si myslíte, že nás máte istých, tak sa z vás zrazu vykľujú totálne tupé, agresívne, lenivé monštrá a tak iba kukáme, kde sme k tomuto prišli. Takže pardón milý AdamKrt, nie my ženy sme na chybe, že si nájdeme tupcov, ale vy chlapy, lebo nás osierate prvým dojmom a potom ešte chvíľu, pokiaľ vydržíte.
Kdesi som citala odpoved na podobnu temu od psychologicky. Vies. Ono to, ze niekto druheho krituzuje a ponizuje moze byt problemov prave tvojho manzela a nie teba. Niektori ludia potrebuju citit kontrolu a dobrou "obetou" je casto prave partner. Pripadne sa im nedari, maju problem, nieco ich trapi a zlost si vylievaju na druhych, hladaju na nich chyby a davaju im najavo, ze su "podriadenymi".
Vidim, ze tvoj problem je naozaj vazny a podla toho, co pises, rozhovor s manzelom nie je velmi efektivny. Prvym krokom pre teba by mohlo byt vyuzitie psychologickej poradne. Nemusis hned utekat za odbornikom, ak ti to pomoze, skus internetovu poradnu na tejto adrese zena.atlas.sk
Verim, ze ti poradia a tvoj zivot sa zmeni k lepsiemu. Uprimne ti drzim palce. Hlavne vsak nezabudaj na to, ze si plnohodnotna, rovnocenna osobnost, ako ktokolvek iny a taketo ublizovanie a naznaky obmedzovania slobody nie su dovolene dokonca ani v pravnej uprave. Vyuzi to, odhodlaj sa a hlavne sa z nicoho neobvinuj. Pricin tvojho nestastia moze byt viac, tak nech ich najdes a vyriesis ;-)
